1. Na tejto webovej stránke používame súbory cookies na účely:

Základnej funkčnosti webových stránok.
Merania návštevnosti webových stránok a vytváranie štatistík týkajúcich sa návštevnosti a správania návštevníkov na webových stránkach

2. Zber údajov uvedených v odstavci 1. je možné považovať za spracovanie osobných údajov na právnom základe oprávneného záujmu prevádzkovateľa alebo tretej strany podľa § 13 odst. f) ZoOÚ 18/2018 Z.z.

3. Webové stránky je možné používať aj v režime, ktorý neumožňuje zbieranie údajov o správaní návštevníkov webu - tento režim je možný nastaviť v rámci nastavenia prehliadača. Cookies nevyhnutné pre funkčnosť webu budú uchované len po dobu nevyhnutne nutnú pre fungovanie webu.

4. Ak návštevník znemožní vo svojom prehliadači spracovanie technických cookies nevyhnutných pre fungovanie webových stránok, nie je možné v takom prípade zaručiť plnú funkčnosť a kompatibilitu webových stránok.

5. Cookies, ktoré sa zbierajú za účelom merania návštevnosti webu a vytvárania štatistík týkajúcich sa návštevnosti a správania návštevníkov na webe, sú posudzované v podobe hromadného celku a v anonymnej podobe, ktorá neumožňuje identifikáciu jednotlivca.

6. Cookies pre cielenie reklamy sú spracovávané na právnom základe vášho súhlasu podľa § 13 odst. a) ZoOÚ 18/2018 Z.z.. Súhlas udeľujete nastavením prehliadača na svojom zariadení na dobu, ktorá je uvedená ďalej. Súhlas so zbieraním údajov súborov cookies pre marketingové účely sa dá kedykoľvek vziať späť zmenou nastavenia príslušného internetového prehliadača.

7. Cookies sú ukladané najviac po dobu 2 roky (platí pre cookies za účelom zbierania návštevnosti). Cookies pre cielenie reklamy sú ukladané po dobu 90 dní.

8. Spracovanie osobných údajov je vykonávané prevádzkovateľom osobných údajov, osobné údaje však môže spracovávať aj :

Poskytovateľ služby Google Analytics a reklamného systému Google AdWords, prevádzkovanej spoločnosťou Google Inc., sídlom 1600 Amphitheatre Parkway, Mountain View, CA 94043, USA
Poskytovateľ služby Facebook Ads., prevádzkovanej spoločnosťou Facebook Inc., sídlom 1601, Willow Road, Menlo Park, CA 94025, USA
Prípadne ďalší poskytovatelia softvérov, služieb a aplikácií, ktorých však v súčasnej dobe spoločnosť nevyužíva.

9. Vyššie uvedené spoločnosti ďalej s cookies nakladajú v súlade s ich zmluvnými podmienkami, ktoré nájdete predovšetkým na:
• https://policies.google.com/technologies/cookies?hl=cs;
• https://policies.google.com/privacy/update?hl=cs
• https://www.facebook.com/policy.php

Obsadenie goralskej muziky býva najčastejšie štvorčlenné.
1. husle - primáš - okrem toho, že býva prirodzeným vedúcim kapely, mal by vedieť zastúpiť ktoréhokoľvek muzikanta v kapele. Často býva tým, ktorý začína predspievavať piesne, pričom nehrá. Hrať začína väčšinou
2. kontráš - bývajú zväčša dvaja a spolu s basistom tvoria rytmickú sekciu kapely. Môžu hrať rovnakú kontru, alebo jeden základnú a druhý vyššiu - melodickejšiu kontru, prípadne jeden s kontrášov prevezme úlohu druhého primáša hrajúceho druhý hlas. Kontráš by tiež mal vedieť zastúpiť basistu.
basista - ako basa sa používa malá basička - (v súčasnosti je to často upravené violončelo. Má iba tri struny ladené na tónoch: A, D - d. Struny sa vyrábali z baraních čriev, neskôr sa struna d používala kovová struna z violončela. Struna A sa nazývala aj stara. V minulosti sa basička ladila pomocou drevených kolíkov, dnes sa už používa kovová mechanika. Kovové mechaniky ladenia sa už dávnejšie používajú aj u huslí.
Zvláštnosťou držania husli u kontrášov je to, že husle nedržia klasickým husľovým spôsobom, ale husle dú opreté o rameno a husle sú naklonené zvisle. Basičku máva basista zavesenú na pleci pomocou remeňa. Vychádza to z toho, že muzika často vystupuje v stoji. Pri dlhšom hraní ju má basista položenú na kolene.

Ladenie nástrojov je u goralskej muziky pomerne vysoké - ladievalo sa o pol tón vyššie (a1 = b1). Sprievod goralskej hudby je rovný s veľmi krátkymi pauzami medzi jednotlivými
štvrťovými notami. Tieto pauzy nezapisujeme, podobajú sa skôr nadýchnutiu pri speve. Takýto spôsob hry dodáva goralskej muzike charakter hranatosti, rezkosti a tvrdosti. Priznávkový sprievod využívajú sprievodní hráči len u poliek, valčíkov a odzemkov.
Je veľmi zaujímavé počúvať melódie jednotlivých primášov. Pretože sa melódie dedia z generácie na generáciu len sluchovým podaním - mladší muzikanti sa učia melódie od starších, dochádza k tomu, že i keď každý z muzikantov hrá tú istú melódiu, predsa ju hrá každý ináč. Každý do piesne vkladá svoju predstavu o piesni, obohacuje ju rôznymi vlastnými melodickými ozdobami - ciframi - tvoriacimi súvislú a neprerušenú melodickú líniu. Každý muzikant si vytvára svoj charakter hry a je takto rozpoznateľný. Dnes sa však tento jedinečný charakter pomaličky vytráca. Býva to spôsobené tým, že čoraz viac mladých muzikantov začne navštevovať základnú umeleckú školu, ktorá mení proces vyuky a získavanie hudobných zručností.
Piesne sa najčastejšie hrávajú v 2/4, výnimočne v 3/4 takte.

Na čičibabke (na slepú babu)

Podžme še zagrač na čičibabke.
Vyčítankou určia, kto bude čičibabka (slepá baba). Zaviažu jej oči a pýtajú sa:
- Čičibabka, na cym stojis?
- Na klačiku.
- Co mas pod ňim?
- Kase z mľykem.
- S kyľ ješ?
- Z mjasta.
- Co kces?
- Časta.
- Jakego?
- Kukanego.

Deti kukajú a pošklbávajú čičibabke dovtedy, kým niekoho nechytí. Chytené dieťa je potom čičibabkom.

Na vyklepovane

Deti stoja v kruhu, vyčítankou sa určí, kto bude prvý vyklepovač (kto bude "žmúriť").
Poslala me babka s Fiľipkem na japka
a Fiľipek popodľipek poosypal japka.
Na ktorého vyšlo slovo, ide žmúriť a počíta:
Jeden, dva, tři, štyry, a medzi tým sa pýta: Uz?
Deti odpovedajú: Esce ňe, esce ňe, esce baba v komiňe.
Ten čo žmúri, počíta ďalej: Pjynč, seš, šedem, ošym, dževjynč, džešynč.
Deti odpovedajú: Uz.
On hovorí: Kto ňebedže skryty, bedže vykľepany. Potom ide hľadať deti.
Koho nájde, vyklepe ho takto: Raz, dva, tři, Maryša. Nesmie vyklepať hráča, ktorý už žmúriaceho vyklepal. Ak sa mu to nepodarí, deti mu hovoria: Maryša, džaduľa, ňikogo ňevykľepala, bedže mruzyč esce raz. Ak sa stane, že nevyklepe nikoho ani na druhý raz, a ak sa pritom ešte aj hnevá, deti hovoria:
Ňegňyvaj še, gňyvo̲sku,
pojedžeme na vo̲zku,
Zapřongňeme dva kotki,
pojedžeme do čotki.
Hra sa opäť môže niekoľkokrát opakovať.

Na čotke - na tetu

Čotka: Džeči, džeči, třeba robote robič.
Deti odpovedajú akoby tancovali: My by racyj tancovaľi.
Čotka: Zadne take, šecke řezač.
Deti napodobňujú rezanie sečky a pri tom hovoria (môžu i zaspievať):
Ňebede ja šecke řezal,
bo ja maly parobek,
aľe bede ja ozmyšľal,
jako byk še tu styľ dostal,
ku tym džečom na břyzek.
Deti hovoria: Čotko, čotko, my uz šecki nařezaľi, mozeme uz tancovač?
Čotka: Esce ňe, třeba krovy dojič.
Deti znázorňujú dojenie kráv a hovoria riekanku:
Ke me šecke nařezaľi,
krovom me jo nasypaľi.
Dojič me ik zacyňi,
krovy mľyka ňimjaly.
Po chvíli dojenia sa deti zase pýtajú. Čotko, čotko, my uz krovy podojyľi, mozeme iš tancovač?
Čotka: Esce ňe, esce třeba mľyko robič.
Deti znázorňujú robenie mlieka a hovoria:
Či glodovscy hlopcy
tacy so maľučki,
robjyla jeg mľyko,
spadľi do kjerňicki.
Znovu sa pýtajú: Čotko, čotko, my uz mľyko zrobjyľi, mozeme iš tancovač?
Čotka: Esce ňe, esce ňe, třeba dřevo pjyľič.
Deti znázorňujú pílenie a hovoria:
Hodžaj me aj maľi,
goraľe me caľi,
dy my od maľučka
pjyľič naucoňi.
Čotko, čotko, my uz dřeva napjyľyľi, mozeme iš tancovač?
Čotka: Esce ňe, esce ňe, třeba fořty rajbač.
Deti znázorňujú rajbanie podlahy (čistenie podlahy ryžovou kefou) a hovoria:
Rajbeme fořty, rajbeme,
vyrajbeme ik na bjalo,
zeby še nom na tyk fořtak
dobře tancovalo.
Deti sa pýtajú: Čotko, čotko, mozeme iš tancovač?
Čotka: Mozeče.
Deti: A do kteryj mozeme tancovač?
Čotka: Do džešontyj.
Deti odchádzajú a s radosťou volajú: Do džešontyj, do džešontyj.

Naháňačka loptičky - Na šviňe

Túto hru môže hrať 6. a viac detí. K hre potrebujeme jednu loptičku a každý hráč svoju "paličku". Kedysi sa loptička, ktorú volali šviňa, zhotovovala z dobytčej srsti. Paličky sa struhali v podobe varešky a boli dlhé asi 50 cm.
V zemi sa vyhĺbila a okolo nej sa postavili hráči a svoje paličky vložili do jamky. Deti si vybrali spomedzi seba nagaňaca a ten sa pokúšal svojou paličkou dostať loptičku do jamky. Ostatní sa mu v tom snažili zabrániť. Ak sa loptička aj napriek tomu dostane do jamky a niektorý hráč ju odtiaľ vyhodí, naháňač sa snaží strčiť svoju paličku do jamky namiesto hráča, ktorý ju v diere nemá. Ak to stihne, naháňačom sa stáva ten, kto nemá svoju paličku v jamke a hrá sa opakuje dookola. Vyhráva ten, kto ani raz nebol naháňačom.

Šľepuh - slepec

Viacerí chlapci, piati - šiesti - si vystrúhali dve palice - jednu asi metrovú, ktorú zapichnú do zeme vo vzdialenosti asi 10 m. Chlapci sa zoradia vedľa seba asi v metrových vzdialenostiach, aby si nezavadzali a každý si vyhĺbi jamku a hlinu dá vedľa nej. Potom sa postavia do radu, vezmú druhú, kratšiu, asi 50 cm palicu a postupne ju hádžu a triafajú sa do zapichnutej palice. Ak trafí, pomaly zájde pre paličku a podá ju ďalšiemu hráčovi. Ak netrafí, tak sa ju snaží, čo najrýchlejšie doniesť späť pre ďalšieho hráča. Ostatní sa rýchlo snažia, kým sa s paličkou nevráti späť, z jamky toho, kto netrafil nabrať čo najviac hliny a doniesť si ju na svoju kôpku. Keď dokončia hádzanie všetci hráči, každý si svoju kôpku hliny nahrnie do svojej jamky. Tou hlinou, ktorá sa im už do ich jamiek nezmestí, potom hádžu do tých, ktorí si svoju jamku nenaplnili a nazývajú ich šlepy - slepúch.

Vyčítanky

Jeden, dva, tři, kura patři.
Jest tu taki mjyndzy nami,
co vyskocyl do povaly.
Jeden, dva, tři, bedžes bonkem ty.

alebo:

Pisal, pisal, pisařicek,
napisal ik sesnaš,
kto neveři, ňek ik scyta,
cy ik ňima sesnaš.
Jeden, dva, tři,
kura ma tři.
Jest tu jeden mjyndzy nami,
co še posral korunami.

alebo:

Stary cygan ko̲ňa kuje,
zlotym bicem pošmiguje.
Es, kres,
stary cygan, pan pjes.
Idže baran po mošče,
ňeše dutki na rošče.
Kany idžes, baraňe?
Do Krakova, mo̲j paňe.
Co tam robjo v Krakovje?
Kurki bijo na glovje.

Nasa bapka ňebacyla te hoľere, ba jyj mać. V Glodo̲fce byla hoľera a f So̲jgo̲ře zaś byl mo̲r aj ve Vitanovyj. Ba v Ľysku byla hoľera. To popot okna hodžylo a drelo še – spiče cy nespiče? – A fto povedžal spime, to spaľi do raňa. F tym dome pomreľi sycy. A fto povedžal ňespime, aľe še Panu Bogu modľime, to ňeumreľi. A to tak bylo, veco̲r zacon boľeć břuh a zacno̲l řigać. A do raňa umrel. To hojdže do jednego vymreľi a hojdže ňe. A hovalo še na Dolumošče. Tam jest ten hoľerski smyntyř.
No us tak malo ľudži zostalo, to kje umreľi, to ik poza vode nošyľi, poza Jeľešňe do tego hoľerskego smyntyřa. A potym ze jakašik Lyšuľa ik oblo̲cyla. A potym ze ši us povedžeľi, kje ik us malo zostalo ze pudo sycy na pogřyp. Keľo ľudži bylo v džedžiňe to šľi a bez džedžine. A veco̲r še zrobjyl strasny šum, jako keby byl vźon vľyc smreka ze syčkimi galenźami, taki ňeokřesany. A to jako keby go vjo̲s. A ľudže še pytaľi – co us to tak čensko idže? – A to odpovedžalo –Ja hoľera, ke šče me tak pjykňe vyprovadžyľi, ja še tu us ňigdy nevro̲ćim. 

Rozprávala V. Bugajová, narodená r. 1924 v Hladovke, zapísala Martina Gazdíková