Vedúci súborov

 

Hladovka:

Emília Dudzíková 

(*1924, + 1980) - pracovala, ako učiteľka a riaditeľka v materskej škole, neskôr ako okresná školská inšpektorka - vedúca Folklórneho súboru Goral pred rokom 1952 (spolu so Štefanom Bonkom).


Štefan Bonk 


- vedúci Folklórneho súboru Goral
(* 11. 12. 1905, + 2. 6. 1964)

Štefan Bonk bol aj výborným muzikantom - primášom goralskej muziky.

 

Štefan Kovaľák

Dlhé roky bol členom Folklórneho súboru Goral z Hladovky, a od roku 1975 do roku 1977 bol jeho vedúcim. V rokoch 1964 až 1976 pracoval ako predseda Miestneho národného výboru v Hladovke. 


Viktor Garbiar

24. 10. 1956, po ukončení vojenskej prezenčnej služby, nastupuje ako učiteľ (neskôr ako zástupca) do vtedajšej Osemročnej strednej školy v Hladovke. 15. februára 1957 zakladajú spolu s Petrom Jurčim Detský folklórny súbor Goral a pracuje s ním až do svojho odchodu zo školy, do 1. 3. 1962, kedy odchádza do Brezovice.


Peter Jurči


Peter Jurči sa narodil 3. 8. 1924 v Tvrdošíne. V roku 1952 prichádza do Hladovky, kde začína pracovať ako učiteľ (zemepisu a dejepisu) na základnej škole (v tom čase na Osemročnej strednej škole) až do roku 1985, z toho 11 rokov (1956 až 1967) pôsobil ako riaditeľ školy. Dlhé roky viedol rôzne krúžky a ako vedúci sa zúčastňoval pionierskych táborov, organizoval súťaže, hrával divadlo a dlhé roky viedol Folklórne súbory Goral.
S Folklórnym súborom Goral pracoval ako jeho vedúci v rokoch 1952 až 1975. Po ňom prevzal vedenie súboru Štefan Kovaľák. Súbor však pomaly utlmuje svoju činnosť až nakoniec pomaly zaniká. Posledné vystúpenie súboru bolo zaznamenané v roku 1977.
15. februára 1957 však Peter Jurči spoločne so svojim kolegom, učiteľom Viktorom Garbiarom zakladajú pri základnej škole Detský folklórny súbor Goral, ktorý funguje dodnes. Viktorá Garbiara, po odchode zo školy v roku 1963, nahradila vo vedení súboru Anna Jurčiová. Spolu s manželom vedú súbor až do roku 1992, kedy vedenie Detského folklórneho súboru prevzala Jana Kučková. Ako vedúci súboru vychovával nielen spevákov a tanečníkov, ale jeho rukami prešli všetci mladí začínajúci muzikanti začínajúci hrať v období rokov 1973 - 1992 ako napr. Šimekovci, Kubicovci, Harmatovci, Brnušákovci a ďalší. Za svoju činnosť v oblasti kultúry a práce s mládežou získal niekoľko čestných uznaní, ocenení a vyznamenaní. Medzi tie najvyššie vyznamenanie patrilo v roku 1984 Štátne vyznamenanie udelené prezidentom ČSSR „Za vynikajúcu prácu“.
Peter Jurči zomrel 17. 4. 2010 a je pochovaný v Hladovke.


Anna Jurčiová

Anna Jurčiová sa narodila v roku 1937 v Hladovke a 16. 10. 1958 nastupuje do miestnej Osemročnej strednej školy ako učiteľka prvého stupňa. Hráva divadlo, spolu s manželom vedie Folklórny súboru Goral v Hladovke, kde zároveň spieva a tancuje. Po odchode Viktora Garbiara v roku 1962 pomáha manželovi vo vedení Detského folklórneho súboru až do septembra 1992, kedy vedenie súboru preberá Jana Kučková. 


Miroslav Jurči
 

Narodil som sa v roku 1958. Už od malička ma rodičia brávali na nácviky i vystúpenia Folklórneho súboru Goral z Hladovky i Detského folklórneho súboru Goral z Hladovky. Už ako deväťročný som spolu so sestrou účinkoval v obidvoch súboroch. Keďže Detský folklórny súbor nemal svoju detskú muziku a ja som navštevoval ZUŠ v Trstenej - hru na akordeón, ma otec presvedčil, aby sme spolu s bratmi Karolom a Jánom Šimekom vytvorili detskú goralskú muziku. Takto som sa dostal k ďalšiemu hudobnému nástroju - k hre na husle. Najskôr sme cvičili na pôde základnej školy, neskôr sme chodili na nácviky k vynikajúcemu muzikantovi Jánovi Šimekovi st., k otcovi oboch bratov. Spolu s nimi sme súbor sprevádzali na vystúpeniach, kým moju úlohu neprevzali mladší muzikanti a ja som sa viac venoval (v rokoch 1973 až 1976) hre populárnej hudby v hudobnej skupine Meteor z Hladovky. Vo voľnom čase som však rodičom vypomáhal pri nácvikoch, vystúpeniach a pri vedení detského folklórneho súboru a otcovi pri výuke mladých goralských muzikantov. Počas vysokoškolského štúdia som bol rok členom Folklórneho súboru založeného pri VŠDS v Žiline. Vzhľadom k tomu, že súbor stratil vedúceho súboru, celý ďalší rok sme sa zúčastňovali nácvikov a snažili sa udržať vo forme vo folklórnom súbore Stavbár zo Žiliny. Keď sa ani ďalší rok nepodarilo zohnať vedúceho súboru a obnoviť vysokoškolský súbor, opäť som sa venoval populárnej hudbe, tentokrát v skupine Zenit z Brezovice, kde som hrával na klávesový nástroj od roku 1979 až do roku 1996.
V roku 1990 som začal pracovať ako učiteľ druhého stupňa na základnej škole v Hladovke. Opäť som začal (až do roku 1992) vypomáhať v práci s detským folklórnym súborom a pri výchove ďalších mladých muzikantov svojim rodičom Petrovi a Anne Jurčiovej. V roku 1996 som začal v detskom folklórnom súbore pracovať ako vedúci chlapčenskej časti súboru a detskej muziky. V roku 1998 som po odchode Jany Kučkovej z Hladovky prevzal vedenie celého súborom.  Pracoval som s ním až do roku 2002, kedy jeho vedenie prevzala Jana Vlčáková.


Jana Kučková

 Janka Kučková s manželom, september 2004

V roku 1992 prevzala vedenie súboru od p. Petra Jurčiho. Od 1. 10. 1996 až do júna 1998, keď odchádza z Hladovky, pracuje už iba s dievčatami. (S chlapcami a muzikou v tom čase pracuje Miroslav Jurči.)


Janka Harmatová (Vlčáková)
 
Jana Vlčáková - Harmatová, Hladovka 25. 6. 2006
(vedúca Detského folklórneho súboru Goral v Hladovke a Folklórnej skupiny v Suchej Hore)

Mala som šťastie, vyrastala som vo veľkej rodine v ktorej sa veľa a často spievalo. Spev bolo u nás počuť takmer stále. Pri rodinných oslavách i bežných prácach v domácnosti (upratovanie, pranie, umývanie riadu, či príprava obeda). Niektorí členovia rodiny zúročili svoje spievanie pôsobením vo folklórnych súboroch.
Moja mama Margita má veľmi pekný hlas. Od nej som sa naučila veľa ľudových slovenských i českých piesní a balád. Mamina najstaršia sestra Mária – moja teta ma učila hlavne goralské piesne. Goralské zvyky a tradície som nasávala aj od mojich starých rodičov. Dedo hral v goralskej muzike na basu. Okrem toho, že nás s mojimi súrodencami naučil „mastiť“ karty, vedel úžasne rozprávať rôzne goralské, slovenské i vymyslené rozprávky. Babka bola zas vychýrená vyšívačka krojov, skvelá ľudová rozprávačka, tanečnica a speváčka. Dedo s babkou, tetou Mariškou a celou jej rodinou dlhé roky pôsobili v súbore Goral v Suchej Hore. Keďže dedo aj babka Števekovci s obľubou o mne tvrdili, že som vedela spievať a tancovať skôr, ako som začala chodiť a rozprávať , navštevovala som tento súbor spolu s nimi. Mojím prvým tanečníkom bol Ľudovít Dreveňák, syn vedúceho súboru. Aj keď to bol súbor dospelákov, mali sme v ňom ako malí škôlkari svoje miesto. A nielen to! Vždy na konci vystúpenia ma Ľudo vytancoval a spieval mi vždy tú istú pesničku.

Kjebyš byla mojom, kupjyl byk či spinke,

cobyš me puščyla vjeco̲r pod pjeřinke.

To bola hviezdna chvíľa. Ale len do času, keď som Ľuda niečím naštvala. Potom mala jeho pieseň úplne iný text:

Z go̲ry jadem, z go̲ry jadem, zbjyrom džyfky na vo̲z kladem.
Kje naklade pelne fure, přidže diabo̲l vpjepři v džo̲re.

A ja som musela vycupitať do stredu javiska a za smiechu divákov – na šťastie iba tých, čo rozumeli textu s úsmevom tancovať. Ach, to sú spomienky. ...
Všetci títo ľudia boli pre mňa žriedlom, pokladnicou všetkých tých zvykov, tradícií, melódií, piesní a tancov, ktoré ma inšpirovali pri práci s folklórnymi súbormi.
Počas vysokej školy som pokukovala aj po folklóre iných regiónov, ale vždy ma to ťahalo ku tomu svojmu goralskému. V tomto ohľade sa u mňa prejavoval silný patriotizmus. Po VŠ som sa vrátila na Oravu a spolu s priateľmi sme v roku 1997 obnovili, medzi časom od roku 1989 zaniknutý súbor Goral, ktorý funguje v Suchej Hore až dodnes a darí sa mu, čo ma ako bývalú vedúcu a spoluzakladateľku nesmierne teší. Od roku 2001 som súbežne pracovala aj ako vedúca detského FS Goral v Hladovke. Mojim cieľom nebolo imitovanie, ale zachovanie toho, čo je naše – goralské, pre budúce generácie. Preto som podľa môjho vzoru rozšírila rady detského súboru najprv o deti z 1. stupňa ZŠ a potom som začala pracovať aj so škôlkarmi. Chodili sme nielen na folklórne vystúpenia, ale zúčastňovali sa aktívne na spoločenskom živote v obci. Spievali, hrali, koledovali po obci počas Vianoc, na sv. omšiach, páračkách, ..... .
Myslím, že nie je nič uveriteľnejšie, ako keď zatancujú, zahrajú a zaspievajú tú svoju, tí svoji.

 

Anna Harmatová

(nar. v roku 1972, pochádza z Bobrova) – vedúca Detského folklórneho súboru Goral z Hladovky. K folklóru sa dostala až v Hladovke, popri svojom manželovi, deťoch - Ľubomírovi, Kataríne, Adamovi a svokrovcoch. Deti sa už od mladosti stretávali s goralským folklórom. Dostávali základy goralskej muziky, tanca a spevu nielen vo folklórnom súbore, ale aj od svojho otca a starých rodičov, ktorí boli kedysi tiež členmi Folklórneho súboru Goral v Hladovke. Aby si mohli všetci spolu zahrať, ako rodinná goralská muzika, naučila sa Anna nielen nárečie, piesne, ale aj hru na goralskej basičke. V roku 2005 začala vypomáhať pri práci s Detským folklórnym súborom Goral v Hladovke jeho vedúcej Janke Vlčákovej a neskôr, v roku 2012, prevzala vedenie súboru sama. Výdatne jej pri tom neskôr začali pomáhať aj jej tri deti, ktoré postupne, tak ako dorastali, vypomáhali s nácvikom mladých muzikantov, tanečníkov a spevákov . Najskôr to bol syn Ľubomír a neskôr jeho úlohu preberal jeho brat Adam. Dcéra Katarína vypomáhala hlavne pri nácviku spevu a tancov dievčat.
Okrem toho Anna založila aj detský spevácky zbor, ktorý svojím spevom oživuje detské sväté omše a príležitostne aj sväté omše počas väčších cirkevných sviatkoch vo farskom kostole. Nacvičuje s deťmi jasličkové pobožnosti, či programy na rôzne príležitosti a akcie v obci.

Harmatovci, 1. 1. 2017Harmatovci - Adam, Katarína, Ľubomír ml., Anna, Ľubomír st., Hladovka 1. 1. 2017


Ľubomír Harmata st., manžel Anny Harmatovej, sa narodil v roku 1966. Jeho rodičia dlhé roky účinkovali vo Folklórnom súbore Goral v Hladovke a tak bolo len samozrejme, že sa k folklóru dostane tiež. Začal spolu so svojim bratom Karolom hrávať na husle. Prvé základy dostali v detskom folklórnom súbore a spolu s bratom Karolom, Karolom Šimekom a Ľubomírom Brnušákom vytvorili detskú goralskú muziku. Neskôr prešiel rôznymi zoskupeniami a podobne aj dnes ho môžeme vidieť v goralskej štvorke i väčšom 15 - 18 člennom zložení muzikantov pri rôznych príležitostiach nielen v samotnej Hladovke, ale aj na rôznych iných pódiách a podujatiach.

Ľubomír Harmata ml. sa narodil v roku 1993. Aj on dostával základy hry na husle v detskom folklórnom súbore i od svojho otca. Tieto vedomosti zúročil nielen ako člen detskej goralskej muziky, ale aj ako člen rôznych dospeláckých goralských zoskupení a pri nácvikoch a výchove mladých muzikantov, členov detského folklórneho súboru. Túto jeho úlohu neskôr preberá jeho brat Adam.

Adam Harmata sa narodil v roku 2000. Najskôr ako spevák a tanečník účinkoval v detskom folklórnom súbore a popri tom získaval základy hry na husliach. Tie, podobne ako jeho starší brat Ľubomír zúročil ako člen detských ľudových hudieb a po odchode na strednú školu sa vracal na pôdu základnej školy, aby svojej mame vypomáhal formovať ďalšiu generáciu mladých goralský muzikantov.

Katarína Harmatová sa narodila v roku 1996. Už od malička rada spievala a tak bolo len samozrejmosťou, že sa aj ona stala členkou detského folklórneho súboru a to nielen ako tanečníčka, ale hlavne speváčka. Po odchode zo základnej školy aj ona pomáhala svojej mame pri nácvikoch dievčat – speváčok a tanečníc vo folklórnom súbore i pri nácvikoch spevov v speváckom zbore.
Všetci traja, Ľubomír, Katarína a Adam Harmatovci boli aj členmi folklórneho súboru Skorušina z Liesku, čo sa iste tiež podpísalo na ich hráčskych speváckych a tanečných kvalitách.

 

Suchá Hora:

vedúci folklórnych súborov a skupín:

Chovančáková Mária
Dreveňák Ľudovít
Chovančáková Daniela
Jana Vlčáková
Katarína Masláková
Jozef Kovalík, Daniel Krátky


Dominika Kukucová

  

Volám sa Dominika Kukucová, narodila som sa v roku 1993. Folklórom som bola nadchnutá už od malička. Na všetky slávnosti v obci som si obliekla náš typický goralský kroj. Do svojich 14 rokov som neúčinkovala v žiadnom súbore. V marci, v roku 2008, som sa stala členkou Folklórnej skupiny Goral, ktorého vedúci boli Daniel Krátky, Jozef Kovalik a Katarína Šimaľová (Šuvadová).
Bolo pre mňa veľmi náročné naučiť sa křesač, krenčič, tancovač bočák a goňacke a obzvlášť, keď som to musela stihnúť za mesiac, pretože sezóna sa začínala.
Niekedy som mala aj slzy na kraji, ale ak má človek goralské srdce, všetko ide ľahšie.
Rok po roku utekal a tak sa aj v našej skupine vymenilo zopár vedúcich a po Veronike Vrabčekovej som pozíciu vedúcej prevzala ja. Vedúci ľudovej hudby bol od roku 2009,Tomáš Chovančák, popri ktorom asi najdlhšie hral na basu Matej Baňák. Bolo veľmi ťažké byť ku svojim folklórnym kamarátom prísnejší, ale spoločnými silami sme sa snažili tolerovať jeden druhého a šlo to oveľa ľahšie.
Každoročne sa na Veľkonočnú nedeľu u nás koná podujatie Goralská nedeľa, na ktoré si pozývame rôzne súbory, skupiny, spevákov a tanečníkov. Nebolo tomu inak ani v roku 2014. Hneď po Vianociach sme začali s prípravou, nacvičili sme nové tance, zobrali sme nových členov a pozvali súbory. Je pravda, že pri organizovaní týchto akcií prevláda stres a panika. Veľkou oporou mi bola naša tanečníčka Veronika Šuvadová, ktorá ma vždy vedela podporiť.
V roku 2019 sa konal už 12.ročník a môžem s veľkým presvedčením povedať, že to všetko spoločnými silami zvládame s mojimi vernými členmi Zuzkou Šikyňovou, Majou Kovalikovou, Žanetou Hubjakovou, Katkou Gnidovou, Martinou Djobekovou, Ivanou Šprlákovou a nesmiem zabudnúť ani na našich chalanov, bratia Jozef a Roman Škvarekovci, Marek Kovalik, Lukáš Šikyňa, Marek Kukuc, Daniel Trojan, Daniel Jančo. Veľké ďakujem im patrí za dlhoročnú podporu.
Považujem za potrebné spomenúť aj našich členov, ktorým sa práca nedovoľuje aktívne podieľať na našich vystúpeniach. Patrí medzi nich Tomáš Šuvada, Michal Jančo, Tibor Jančo, Klaudia Šangalová, Katarína Šuvadová, Lenka Kukucová...
V spomínanom roku 2019 sme mali veľmi náročnú sezónu. Začali sme sa opäť pripravovať na Goralskú nedeľu, cvičili sme novú scénku ba čo viac, založili sme novú skupinu, mladšiu generáciu FSK Goral, ktorej členmi sú dorastenci od 12-15 rokov. Folklórom, a hlavne tým goralským, sú veľmi nabudení a preto by bola veľká škoda nechať ich len tak. Sú veľmi aktívni a šikovní a samozrejme aj oni sa podieľali na vystúpeniach a podujatiach.
Dostali sme pozvanie na Medzinárodný folklórny festival Kupalnočka v poľskom Ciechanowe, taktiež sme mali možnosť vystupovať pred vyše 5 000 publikom s kapelou Kollárovci, pozvanie sme neodmietli ani na Deň Kroja v Banskej Bystrici, Goralské slávnosti v Starej Ľubovni. V predchádzajúcej sezóne sme nakrúcali film o Orave, spolu s inými súbormi zo Slovenska a Poľska. Máme za sebou Folklórne festivaly vo Východnej, v Zuberci, Detve, Očovej, Trnave, Terchovej, v poľských Starokrzepiciach a v neposlednom rade máme odspievaných veľmi veľa svadieb a to nielen na Orave, ale aj mimo nej.
Čo mi dal folklór a účinkovanie v skupine?
Získala som veľa kamarátov, ktorých považujem za rodinu. V našej skupine vzniklo veľa folklórnych párov, z ktorých sú už manželia. Snažíme sa stretávať čo najčastejšie, aby sa naše vzťahy čo najviac utužovali. Chcem im všetkým ešte raz veľmi poďakovať, že som sa aj vďaka ním získala nové kontakty a nových priateľov. Dúfam, že to dotiahneme spolu ešte ďaleko. 

 

Robert Vavrek


Robert Vavrek, 14. 8. 2011 - vedúci Folklórneho súboru Skorušina v Liesku.


Aj keď Robert Vavrek nepochádza z Hladovky, ani Suchej Hory, zaslúži si, aby tu bolo spomenuté aj jeho meno a s ním aj Folklórny súbor Skorušina z Liesku, ktorý dlhé roky študoval a potom prezentoval goralské spevy a tance z Hladovky a Suchej Hory a nakoniec veľa mládeže z Hladovky a Suchej Hory prežilo pomerne veľa nácvikov a vystúpení aj v súbore Skorušina a aj tieto skúsenosti získané v tomto súbore mohli neskôr zúročiť aj na domácej pôde.