Na čičibabke (na slepú babu)

Podžme še zagrač na čičibabke.
Vyčítankou určia, kto bude čičibabka (slepá baba). Zaviažu jej oči a pýtajú sa:
- Čičibabka, na cym stojis?
- Na klačiku.
- Co mas pod ňim?
- Kase z mľykem.
- S kyľ ješ?
- Z mjasta.
- Co kces?
- Časta.
- Jakego?
- Kukanego.

Deti kukajú a pošklbávajú čičibabke dovtedy, kým niekoho nechytí. Chytené dieťa je potom čičibabkom.

Na vyklepovane

Deti stoja v kruhu, vyčítankou sa určí, kto bude prvý vyklepovač (kto bude "žmúriť").
Poslala me babka s Fiľipkem na japka
a Fiľipek popodľipek poosypal japka.
Na ktorého vyšlo slovo, ide žmúriť a počíta:
Jeden, dva, tři, štyry, a medzi tým sa pýta: Uz?
Deti odpovedajú: Esce ňe, esce ňe, esce baba v komiňe.
Ten čo žmúri, počíta ďalej: Pjynč, seš, šedem, ošym, dževjynč, džešynč.
Deti odpovedajú: Uz.
On hovorí: Kto ňebedže skryty, bedže vykľepany. Potom ide hľadať deti.
Koho nájde, vyklepe ho takto: Raz, dva, tři, Maryša. Nesmie vyklepať hráča, ktorý už žmúriaceho vyklepal. Ak sa mu to nepodarí, deti mu hovoria: Maryša, džaduľa, ňikogo ňevykľepala, bedže mruzyč esce raz. Ak sa stane, že nevyklepe nikoho ani na druhý raz, a ak sa pritom ešte aj hnevá, deti hovoria:
Ňegňyvaj še, gňyvo̲sku,
pojedžeme na vo̲zku,
Zapřongňeme dva kotki,
pojedžeme do čotki.
Hra sa opäť môže niekoľkokrát opakovať.

 

Na čotke - na tetu

Čotka: Džeči, džeči, třeba robote robič.
Deti odpovedajú akoby tancovali: My by racyj tancovaľi.
Čotka: Zadne take, šecke řezač.
Deti napodobňujú rezanie sečky a pri tom hovoria (môžu i zaspievať):
Ňebede ja šecke řezal,
bo ja maly parobek,
aľe bede ja ozmyšľal,
jako byk še tu styľ dostal,
ku tym džečom na břyzek.
Deti hovoria: Čotko, čotko, my uz šecki nařezaľi, mozeme uz tancovač?
Čotka: Esce ňe, třeba krovy dojič.
Deti znázorňujú dojenie kráv a hovoria riekanku:
Ke me šecke nařezaľi,
krovom me jo nasypaľi.
Dojič me ik zacyňi,
krovy mľyka ňimjaly.
Po chvíli dojenia sa deti zase pýtajú. Čotko, čotko, my uz krovy podojyľi, mozeme iš tancovač?
Čotka: Esce ňe, esce třeba mľyko robič.
Deti znázorňujú robenie mlieka a hovoria:
Či glodovscy hlopcy
tacy so maľučki,
robjyla jeg mľyko,
spadľi do kjerňicki.
Znovu sa pýtajú: Čotko, čotko, my uz mľyko zrobjyľi, mozeme iš tancovač?
Čotka: Esce ňe, esce ňe, třeba dřevo pjyľič.
Deti znázorňujú pílenie a hovoria:
Hodžaj me aj maľi,
goraľe me caľi,
dy my od maľučka
pjyľič naucoňi.
Čotko, čotko, my uz dřeva napjyľyľi, mozeme iš tancovač?
Čotka: Esce ňe, esce ňe, třeba fořty rajbač.
Deti znázorňujú rajbanie podlahy (čistenie podlahy ryžovou kefou) a hovoria:
Rajbeme fořty, rajbeme,
vyrajbeme ik na bjalo,
zeby še nom na tyk fořtak
dobře tancovalo.
Deti sa pýtajú: Čotko, čotko, mozeme iš tancovač?
Čotka: Mozeče.
Deti: A do kteryj mozeme tancovač?
Čotka: Do džešontyj.
Deti odchádzajú a s radosťou volajú: Do džešontyj, do džešontyj.

 

Naháňačka loptičky - Na šviňe

Túto hru môže hrať 6. a viac detí. K hre potrebujeme jednu loptičku a každý hráč svoju "paličku". Kedysi sa loptička, ktorú volali šviňa, zhotovovala z dobytčej srsti. Paličky sa struhali v podobe varešky a boli dlhé asi 50 cm.
V zemi sa vyhĺbila a okolo nej sa postavili hráči a svoje paličky vložili do jamky. Deti si vybrali spomedzi seba nagaňaca a ten sa pokúšal svojou paličkou dostať loptičku do jamky. Ostatní sa mu v tom snažili zabrániť. Ak sa loptička aj napriek tomu dostane do jamky a niektorý hráč ju odtiaľ vyhodí, naháňač sa snaží strčiť svoju paličku do jamky namiesto hráča, ktorý ju v diere nemá. Ak to stihne, naháňačom sa stáva ten, kto nemá svoju paličku v jamke a hrá sa opakuje dookola. Vyhráva ten, kto ani raz nebol naháňačom.

 

Šľepuh - slepec

Viacerí chlapci, piati - šiesti - si vystrúhali dve palice - jednu asi metrovú, ktorú zapichnú do zeme vo vzdialenosti asi 10 m. Chlapci sa zoradia vedľa seba asi v metrových vzdialenostiach, aby si nezavadzali a každý si vyhĺbi jamku a hlinu dá vedľa nej. Potom sa postavia do radu, vezmú druhú, kratšiu, asi 50 cm palicu a postupne ju hádžu a triafajú sa do zapichnutej palice. Ak trafí, pomaly zájde pre paličku a podá ju ďalšiemu hráčovi. Ak netrafí, tak sa ju snaží, čo najrýchlejšie doniesť späť pre ďalšieho hráča. Ostatní sa rýchlo snažia, kým sa s paličkou nevráti späť, z jamky toho, kto netrafil nabrať čo najviac hliny a doniesť si ju na svoju kôpku. Keď dokončia hádzanie všetci hráči, každý si svoju kôpku hliny nahrnie do svojej jamky. Tou hlinou, ktorá sa im už do ich jamiek nezmestí, potom hádžu do tých, ktorí si svoju jamku nenaplnili a nazývajú ich šlepy - slepúch.

 

Vyčítanky

Jeden, dva, tři, kura patři.
Jest tu taki mjyndzy nami,
co vyskocyl do povaly.
Jeden, dva, tři, bedžes bonkem ty.

alebo:

Pisal, pisal, pisařicek,
napisal ik sesnaš,
kto neveři, ňek ik scyta,
cy ik ňima sesnaš.
Jeden, dva, tři,
kura ma tři.
Jest tu jeden mjyndzy nami,
co še posral korunami.

alebo:

Stary cygan ko̲ňa kuje,
zlotym bicem pošmiguje.
Es, kres,
stary cygan, pan pjes.
Idže baran po mošče,
ňeše dutki na rošče.
Kany idžes, baraňe?
Do Krakova, mo̲j paňe.
Co tam robjo v Krakovje?
Kurki bijo na glovje.