Gorali

 

Gorali (horali) - obyvatelia horských krajov pozdĺž poľských hraníc, na česko-poľsko-slovenskom pomedzí zhruba medzi Jablunkovom v Česku (vrátane) a severným Spišom na Slovensku (vrátane) a jednak v malých enklávach v (ostatnom) Poľsku, na (ostatnom) Slovensku a na rumunsko-ukrajinských hraniciach. Majú svoje špecifické goralské nárečie, folklór, spev, tanec, hudbu, architektúru, tradície.
Goralskú oblasť na Orave tvorí 24 obcí, z toho 11 obcí na slovenskom území a 13 na poľskom území. Na slovenskom území, v okrese Námestovo sú to obce Oravská Polhora, Rabča, Rabčice, Sihelné, Oravské Veselé, Mútne, Novoť, Zakamenné, Oravská Lesná a dve obce Hladovka a Suchá Hora v okrese Tvrdošín. Na poľskom území leží 13 oravských goralských obcí, ktoré boli 28. júla 1920 pričlenené k Poľsku. Sú to Chyžné (Chyżne), Jablonka (Jabłonka), Oravka Orawka), Podvlk (Podwilk), Podsrnie (Podsarnie), Podsklie (Podszkle), Harkabúz (Harkabuz), Bukovina (Bukowina), Pekelník (Piekielnik), Veľká Lipnica (Lipnica Wielka), Malá Lipnica (Lipnica Mała), Dolná Zubrica (Zubrzyca Dolna), Horná Zubrica (Zubrzyca Górna) v okrese Nový Targ.
Hladovka a Suchá Hora patria do okresu Tvrdošín a sú vklinené medzi hornooravské obce Čimhová a Vitanová od západu, turistické stredisko Oravice od juhu a štátnu hranicu s Poľskou republikou od východu. Na poľskej strane je najbližšou obcou Chocholov (Chochołów), ktorá leží v západnej časti podtatranského regiónu Podhalie pri rieke Čierny Dunajec. Na slovenskej strane Západných Tatier sa paralelne s Chocholovskou dolinou tiahne Juráňova dolina, ktorá je ukončená divokým vápencovým kaňonom, nazývaným Tiesňavy. Juráňova dolina patrí k najkrajším dolinám oravských Roháčov a vyúsťuje do Oravickej kotliny. V okolí Suchej Hory vedie historická hranica medzi Oravou a Podhalím, pokračujúca smerom na sever od obce Čierny Dunajec (Czarny Dunajec) cez Odrowąż a Spytkowice. Čiara, ktorá vedie od podhalskej obce Spytkowice smerom na západ až k Babej hore, tvorí vlastne severnú časť historickej hranice Oravy.

Otázka pôvodu goralov nie je doposiaľ objasnená z historického ani etnologického hľadiska. Podľa jednej z hypotéz predstavujú zvyšky pôvodných bielochorvátskych hornovislianskych kmeňov, ktoré zo strednej Visly zatlačil na juh, hlbšie do karpatského oblúka poľský kmeň Ľachov. Konkrétne historické doklady o tom chýbajú. O vzťahu goralov k Malopoľsku priniesla viaceré doklady dialektológia. V poľskej aj v slovenskej dialektológii sa zhodne konštatuje, že goralské nárečia na Slovensku sú svojím pôvodom poľského typu. Proces slovensko-poľskej interferencie je však na Spiši, Orave, Kysuciach či v enklávach rozdielny. Osobitosti vývinu goralov determinovali historické, sociálne a hospodárske podmienky v rámci valaskej kolonizácie od 2. polovice 15. storočia. Z etnického hľadiska sa gorali na Slovensku považujú za Slovákov a ich tradičná kultúra predstavuje prechodné slovensko-poľské kultúrne pásmo.