Ženský kroj: Vyšívaná biela dierkovaná košeľa, gorset (lajblík) (predtým kašmírový, neskôr zamatový) vyšívaný farebnými nitkami, neskôr flitrami s motívom dževjyndžola - ľudovo nazývaného tiež pastiersky chlieb, kocyk labek - plesnivca alpského a pod., podľa fantázie tej, ktorá ho vyšívala. Vpredu bol zašnurovaný farebnou stuhou, ukončenou mašľou. Sukňa - kašmírová - tzv. gibetová - farebná, pod ktorú sa obliekajú 2-4 biele spodničky, odspodu tiež vyšívané. Na nohách krpce. U mladých žien sú farby svetlé, pestré, u starších skôr tmavé. Mladucha mala kroj tiež vyšívaný, no gorset i sukne mali podkladovú farbu bielu. Na krku väčšinou červené gorale, ktoré však pre svoju vysokú cenu boli často nahradzované imitáciou. V zime sa nosil ešte kožuštek - serdak. Mladé dieveatá nosili dlhé vlasy zapletené do dvoch vrkočov s úzkymi stuhami (bielymi, alebo červenými). Vydaté ženy mali vlasy spletené do vrkočov a zapletené do cuby. Na hlave nosili, hlavne staršie ženy, šatky šafolki - vlnené šatky, neskôr šatky s ružami (kvetovaným vzorom), alebo tzv. tureckým vzorom. Niekedy sa nosili i metrofki, pravdepodobne preto, že ich obsah bol 1m štvorcový. Najčastejšie boli žlté alebo slabo hnedé. Staršie ženy nosievali odžyvacke - vlnenú štvorcovú prikrývku zloženú do trojuholníka, ktorá slúžila ako vrchný kabát, ako ochrana pred tuhou zimou, väčšinou v tmavých farbách.
- kosuľa - košeľa s dlhými voľnými rukávmi z kupovaného tenkého bavlneného plátna, zdobená strojovou dierkovou technikou. Výšivka sa nachádzala hlavne na rukávoch a širšom golieri. Pozdĺž zapínania je zdobená úzkymi zámikmi. Je súčasťou sviatočného odevu.
spredu
zozadu
- spodnik - spodnička z bieleho plátna, odspodu vyšívaná
kosuľa a spodňik
spodňik
- sukňa - kašmírová - tzv. gibetová (gibetka) (tybjetka - v Suchej Hore) - farebná, kvetovaná (najčastejšie kvety maku), pod ktorú sa obliekajú 2-4 biele spodničky, odspodu tiež vyšívané a len o trošku kratšie ako sukňa.
starší vzor
novší vzor sukne mladých dievčat a žien
- gorset - (lajblík) (predtým kašmírový, neskôr zamatový) vyšívaný farebnými nitkami, neskôr flitrami s motívom dževjyndžola - ľudovo nazývaného tiež pastiersky chlieb, kocyk labek - plesnivca alpského a pod., podľa fantázie tej, ktorá ho vyšívala. Vpredu bol zašnúrovaný farebnou stuhou, ukončenou mašľou.
zakončenia na spodnej časti gorsetu sa nazývajú kaľetki (v Suchej Hore gaľetki)
- goraľe - náhrdelník z červených korálok - jednej, alebo tri šnúry, ktoré však pre svoju vysokú cenu boli často nahradzované imitáciou.
- krpce - ľahká kožená obuv z kože, sviatočne zdobené vyrazeným vzorom, alebo vybíjané. V zime sa nosievali kapce vyrobené z hrubého súkna.
- kapce - súkenné vysoké papuče až do pol lýtok. Boli ušité z čierneho (alebo tmavošedého) domáceho hrubého súkna, s prešívanou dvojitou podošvou, z vnútornej (alebo prednej) časti našitým zipsom. Sviatočné boli zdobené výšivkou väčšinou v prednej časti kapcov a po celej dĺžke sáry z vonkajšej strany.
- serdak - kožúštek (bez rukávov) z ovčej kože, ktoré dievčence nosili v chladnejšom období a v zime. Ženský serdak bol lemovaný čiernou kožušinkou aj okolo otvoru pre ruky. V zime, a staršie ženy, nosievali serdaky dievčence a staršie ženy s rukávmi.
- metrofka - šatka, ktorú nosievali mladé dievčatá a ženy na pleciach, prípadne hlave a pleciach, ktorá ich mala chrániť pred zimou v sychravom a zimnom počasí. Ich názov pochádzal pravdepodobne z toho, že ich obsah bol 1 m štvorcový. Po okrajoch boli lemované dlhými hodvábnymi strapcami. Najčastejšie boli žlté, alebo slabo hnedé, nosievali sa vo sviatočné dni.
- šafolka - vlnené šatky, ktoré nosili hlavne staršie ženy, neskôr s kvetovaným vzorom - ružami, alebo tzv. tureckým vzorom.
- odžyvacka - hrubá vlnená štvorcová prikrývka hlavne pre staršie ženy, zložená do trojuholníka, ktorá slúžila ako vrchný kabát, ako ochrana pred tuhou zimou, väčšinou v tmavých farbách.
U mladých žien sú farby odevu a výšiviek svetlé, pestré, u starších skôr tmavé. Mladucha mala kroj tiež vyšívaný, no gorset i sukňe mali podkladovú farbu bielu.
Mladé dievčatá nosili dlhé vlasy zapletené do dvoch vrkočov s úzkymi stuhami (bielymi, alebo červenými). Vydaté ženy mali vlasy spletené do vrkočov a zapletené do cuby.
- cepiec - vo všedné dni sa čepce prestali nosit na prelome 19. a 20. storočia. Začiatkom 20. storočia (po I. svetovej vojne) sa nosil už len pri sviatočnéj príležitosti, najmä počas svadby a pri čepčení mladuchy. potom sa nosili kašmírové šatky.