Nárečie

 

Goralské nárečie Hladovky a Suchej Hory a transkripcia.

Práca nemá charakter vedeckého výskumu, nekladie si za cieľ skúmať goralské nárečie v obciach, alebo urobiť jeho presný zápis tak, aby vo svojej podobe vyhovoval transkripcii používanej v odbornej literatúre. Bol by som rád, keby zápis vyhovoval a bol zrozumiteľný predovšetkým laickej verejnosti.

 

Hladovka a Suchá Hora patria medzi 24 obcí (11 na slovenskom a 13 na poľskom území), tvoriacich Goralskú nárečovú oblasť západnej a severnej časti hornej Oravy. Zatiaľ čo nárečie Suchej Hory odolávalo slovenským vplyvom, nárečie Hladovky im podľahlo v značnej miere, čím sa zároveň vyčlenilo zo skupiny oravských goralských nárečí a zaraďujeme ho k prechodným slovensko-poľským nárečiam.

Goralské nárečia sa pomerne výrazne odlišujú od ostatných slovenských nárečí. Najväčšie odchýlky sú v oblasti hláskoslovia, najmä vokalizmu. Menšie rozdiely sú už v tvarosloví, tvorení slov, slovnej zásobe a syntaxi.

V systéme hlások goralských nárečí Hladovky a Suchej Hory sa vyskytujú viaceré hlásky, ktoré nie sú v slovenských nárečiach. Je to napr. hláska o v otvorených i zatvorených slabikách. (Anton Habovštiak používa na označenie hlásku ů, čo však vzhľadom na jeho podobu v českom jazyku nevystihuje úplne pravý význam v nárečiach Hladovky a Suchej Hory (vůz, sůľ, atď.).

Hlásku o, ktorú v celej publikácii používam vyslovujeme ako hlásku medzi u a o - viac u: voz -voz, koň - kôň, gora - hora, žrodlo - žriedlo atď. V goralských nárečiach sa vyslovuje aj hláska y v slovách, ako napr. rybamysmlynpytač. Hláska y sa často používa aj namiesto iných hlások, a to za ie, (e) a i, napr. poľyfka - polievka, bicysko - bičisko. Dalo by sa povedať, že výslovnosť hlásky y sa približuje k Ruskému jery. Ešte lepšie by sme charakterizovali jeho výslovnosť tak, že by sme hlásku v slove, za ktorým je y napísané, vyslovili ako samostatnú hlásku (b ako b, nie ako be, s ako s, nie ako es, c ako c, nie ce atď.) a y by sme nevyslovili - napríklad slovo byl = b-l, sycy = s-c-, dysc = d-sc.

Hláska i sa vyslovuje mäkko a preto sa v niektorej literatúre používa zápis s mäkčeňom na hláske pred i (napríklad ľišče - lístie, ňic -nič). V publikácií sa zápis s mäkčeňom niekedy nepoužíva: na doliňe - na doline, nik ňevjy - nik nevie. Veľmi často hláska i nahrádza aj hlásku ykolki - kolky, volki - volky, a pod.

Z konsonantizmu goralských nárečí treba uviesť hlásku ř, ktorá sa vyslovuje podľa znelosti, či neznelosti predchádzajúcej spoluhlásky ako , alebo  napr. kršak - ker, gržač - hriať, gržip- hríb, grživa - hriva, smentyrš - cintorín. Miesto ďť sa požívajú č napr. džedžina - dedina, džeči - deti, grač - hrať, robič - robiť atď. Ani vo výslovnosti szšž niet výraznejších rozdielov, no vyskytujú sa však v iných postaveniach ako v slovenčine, napr. šače - siatie, šedľak - sedliak , žimny - zimný a pod. Dvojhláska ie sa zamieňa na ja napr. bjaly - biely, kvjatki - kvietky. Pre goralské nárečia sú typické aj viaceré tvaroslovné zvláštnosti, napr. lok. pl., mask., fem. i neutr. na - ako synak - o synoch, na vozak - na vozoch, na vodak - na vodách, v mjastak - v mestách alebo pl. mask. na ovje typu ojcovje - otcovia, synovje - synovia, ale ľudže - ľudia, brača - bratia.

Slovná zásoba sa odlišuje od ostatných slovenských nárečí iba v ojedinelých prípadoch. Vyskytujú sa tu však aj slová charakteristické pre poľštinu, napr.: ladna - pekná, droga - cesta, scur - poľ. sczur - tchor, kapeľus - poľ. kapelusz - klobúk a iné.

V Suchej Hore sa ďalej na rozdiel od Hladovky často používa koncovka em, alebo jem. Výrazné rozdiely medzi nárečiami obcí Hladovka a Suchá Hora súvisia s nerovnomerným osídľovaním obcí, blízkosťou slovensko-poľskej hranice, zložením obyvateľstva (v Suchej Hore žije viac obyvateľov poľskej národnosti), i rôznej jazykovej situácie, do ktorej sa obidve obce dostali počas pripojenia obcí k Poľsku.

Niektoré príklady rozdielnej výslovnosti v nárečiach Hladovky a Suchej Hory.:

Hladovka Suchá Hora slovenský výraz
pec pjec pec
dže idžes kajdžes kde ideš
pude pudem pôjdem
pes pjes pes
bede bedem budem
robim robjem robím

Tieto a podobné rozdiely však nemajú vplyv napr. na obsah piesní, ktorý je v oboch nárečiach zhodný a obyvatelia si ho prispôsobujú vlastným nárečovým zvyklostiam. I v tejto publikácii preto nájdeme zápis textov v takej podobe, v akej bola pieseň podaná, často podľa toho, či interpretom piesne bol v čase zápisu obyvateľ Hladovky alebo Suchej Hory.

Nárečie patrí medzi vzácne kultúrne hodnoty slovenského národa. Je v ňom zachovaná značná časť z toho, čo bolo charakteristické pre istý stupeň nášho jazyka i celej spoločnosti.

Snažil som sa na to pamätať, no vzhľadom na tlačiarenské možnosti, ale aj na to, komu je táto publikácia určená, je transkripcia značne zjednodušená, ale tak, aby sa neporušili rytmické zvláštnosti jednotlivých veršov.

Hoci sú obyvatelia Hladovky a Suchej Hory hrdí na svoj pôvod, ľudovú kultúru a nárečie, ich národné povedomie je silne slovenské, čo počas svojej existencie dokázali už neraz. Napriek určitým nárečovým rozdielom je ľudová kultúra obyvateľov Hladovky a Suchej Hory totožná, a preto sú piesne zostavené v jednej spoločnej publikácii.

Zdroj: Miroslav Jurči, Pamjyntaj goraľu - Goralské piesne z Hladovky a Suchej Hory. 1996