Povery a porekadlá

 

Povery:
Ak sa dievča chcelo rýchlo vydať, malo si sadnúť na stoličku, na ktorej sedel farár, keď bol na koľade.

Aby mali ženy dobrý hlas, pijú zo zvonca, ktorí nosia miništranti, keď chodia po koľade.

Pri krste sa dieťa podávalo krstnej mame na pravú ruku, aby nebolo kajhutnik - ľavák.

Aj po svätom prijímaní bolo treba prísť rovno z kostola ku malému dieťaťu, ktoré ešte nerozprávalo a trikrát mu dýchnuť do úst. Dieťa sa potom vraj nezajakávalo. Cestou z kostola sa však nesmelo s nikým prehovoriť.

Porekadlá:

Na Boze čalo, do vody šmjalo.

Na Jana v kozuhu, po Jaňe tys.

Vrona ku vroňe ši šada, ro̲vny ro̲vnego ši hľada.

Nepodarilo sa mi zistiť, odkedy sa asi používajú porekadlá, ktoré poznáme aj v slovenskom jazyku ako napr.: Komu še ňeľeňi, temu še žeľeňi a pod.