Obsadenie goralskej muziky býva najčastejšie štvorčlenné.
1. husle - primáš - okrem toho, že býva prirodzeným vedúcim kapely, mal by vedieť zastúpiť ktoréhokoľvek muzikanta v kapele. Často býva tým, ktorý začína predspievavať piesne, pričom nehrá. Hrať začína väčšinou
2. kontráš - bývajú zväčša dvaja a spolu s basistom tvoria rytmickú sekciu kapely. Môžu hrať rovnakú kontru, alebo jeden základnú a druhý vyššiu - melodickejšiu kontru, prípadne jeden s kontrášov prevezme úlohu druhého primáša hrajúceho druhý hlas. Kontráš by tiež mal vedieť zastúpiť basistu.
basista - ako basa sa používa malá basička - (v súčasnosti je to často upravené violončelo. Má iba tri struny ladené na tónoch: A, D - d. Struny sa vyrábali z baraních čriev, neskôr sa struna d používala kovová struna z violončela. Struna A sa nazývala aj stara. V minulosti sa basička ladila pomocou drevených kolíkov, dnes sa už používa kovová mechanika. Kovové mechaniky ladenia sa už dávnejšie používajú aj u huslí.
Zvláštnosťou držania husli u kontrášov je to, že husle nedržia klasickým husľovým spôsobom, ale husle dú opreté o rameno a husle sú naklonené zvisle. Basičku máva basista zavesenú na pleci pomocou remeňa. Vychádza to z toho, že muzika často vystupuje v stoji. Pri dlhšom hraní ju má basista položenú na kolene.

Ladenie nástrojov je u goralskej muziky pomerne vysoké - ladievalo sa o pol tón vyššie (a1 = b1). Sprievod goralskej hudby je rovný s veľmi krátkymi pauzami medzi jednotlivými
štvrťovými notami. Tieto pauzy nezapisujeme, podobajú sa skôr nadýchnutiu pri speve. Takýto spôsob hry dodáva goralskej muzike charakter hranatosti, rezkosti a tvrdosti. Priznávkový sprievod využívajú sprievodní hráči len u poliek, valčíkov a odzemkov.
Je veľmi zaujímavé počúvať melódie jednotlivých primášov. Pretože sa melódie dedia z generácie na generáciu len sluchovým podaním - mladší muzikanti sa učia melódie od starších, dochádza k tomu, že i keď každý z muzikantov hrá tú istú melódiu, predsa ju hrá každý ináč. Každý do piesne vkladá svoju predstavu o piesni, obohacuje ju rôznymi vlastnými melodickými ozdobami - ciframi - tvoriacimi súvislú a neprerušenú melodickú líniu. Každý muzikant si vytvára svoj charakter hry a je takto rozpoznateľný. Dnes sa však tento jedinečný charakter pomaličky vytráca. Býva to spôsobené tým, že čoraz viac mladých muzikantov začne navštevovať základnú umeleckú školu, ktorá mení proces vyuky a získavanie hudobných zručností.
Piesne sa najčastejšie hrávajú v 2/4, výnimočne v 3/4 takte.