Goralské pastorále - Goralská Polnočná svätá omša. Živá nahrávka Goralskej Polnočnej omše z Hladovky. 24. 12. 1999

 Potlač CD - Goralské pastorále

Predná strana obalu CD - Goralské pastorále  Zadná strana obalu CD - Goralské pastorále

vdp. Golvoň medzi goralmi - účastníkmi nahrávania CD

Goralská muzika

Agentúra Anna 24. 12. 1999 zhotovila živý záznam - nahrávku Goralskej polnočnej omše v Hladovke, ktorej sa zúčastnili obyvatelia Hladovky, Suchej Hory i blízkeho okolia. Na týchto stránkach Vám prinášame základné informácie o tomto zaujímavom počine i informácie, kde si môžete toto CD objednať a zakúpiť. Kvôli autorským právam sú ukážky skrátené. Celkový čas nahrávky na CD je 75:04 min.

01 Vianočný vinš src="/data/mp3/albumy/cd-polnocna-1999-goral-hlad-krat/cd-hl-polnocna19991224-01-vianocny-vins-krat.mp3" controls="controls"> 02 Tichá noc

01.a) Vianočný vinš

02. Tichá noc

03. Úvod sv. omše 

04. Pane, zmiluj sa

05. Sláva Bohu na výsostiach

06. Goralská muzika 01

07. Modlime sa

08. 1. čítanie

09. Žalm

10. 2. čítanie

11. Aleluja

12. Čítanie kňaza a kázeň

13. Vyznanie viery

14. Goralská muzika 02

15. Pokračovanie sv. omše 01

16. Svätý, svätý

17. Pokračovanie sv. omše 02

18. Otče náš

19. Baránok Boží

20. Spev na prijímanie

21. Goralské spevy

22. Goralská muzika 03

23. Záver sv. omše

24. Goralská muzika 04

 

...v auguste 1990 sa ako obvykle zišli tisíce priaznivcov ľudovej kultúry na Podroháčskych folklórnych slávnostiach v Brestovej pri Zuberci (okr. Tvrdošín). Pôsobivý goralský región reprezentovali stovky interpretov z detských i mládežníckych folklórnych súborov a folklórnych skupín, hostia z iných regiónov Slovenska i hostia zo zahraničia. V prekrásnej prírode udržiavaný amfiteáter, architektonicky rázovité drevenice v neďalekom medzinárodne známom skanzene, dodávajú tomuto podujatiu originálny štýl. Stretnú sa tu mnohí známi a zoznámia sa neznámi... Aj to je krásne na týchto slávnostiach ľudovej kultúry.
Medzi nimi sme boli aj my... po programoch sme sa postretali a blahoželali domácim usporiadateľom k úspešným programom slávnosti.
Reč prešla do budúcnosti... a v rozhovore s Ernestom Jarolímom som vyslovil želanie a predstavu, čo tak pripraviť goralskú polnočnú omšu v nárečí,... s menšími obmenami v liturgii, v záujme vrátiť sa k starším verziám tejto najslávnostnejšej kresťanskej tradícii... a ešte to tak aj naživo zaznamenať prípadne aj priamo vysielať v televízii... A Ernest sa razom pridal, že by bolo fajn, no i dosť náročné,... a čo na to cirkev a domáci?
Vianočné tradície sme ešte preberali aj po ceste domov s pani Oľgou Žabenskou, riaditeľkou Okresného osvetového strediska v Dolnom Kubíne. Poznali sme sa ako kolegovia - kultúrno-osvetoví pracovníci ešte zo 7O-tych rokov. Tiež ju to zaujalo... a už hovorila o konkrétnych predstavách, ako a kde by sa to dalo realizovať - vo viacerých obciach Oravy. S týmto pocitom sme sa rozišli k svojim povinnostiam. V rámci dovolenky som v niektorých goralských obciach (kde žijú Slováci na Poľskej strane), nahral staré vianočné piesne, samozrejme v nárečí.
Celý postup prípravy a nahrávky goralskej Polnočnej svätej omše, som dohodol s aktívnymi členmi folklórnej skupiny GORAL zo Suchej Hory. Poznali sme sa už roky. Napríklad aj zo súťaže sólistov tanečníkov. Boli veľmi úspešní aj v celoslovenskom finále na Folklórnom festivale vo Východnej 1975, ktorú som odborne i organizačne pripravil (výber z celého Slovenska). Tento úspech ma inšpiroval a navrhol som, aby sme cez Tanečné oddelenie Osvetového ústavu vyslali vybraných interpretov z goralských obcí na významnú medzinárodnú súťaž Smotra folkora v Záhrebe (august 1977). Príprava bola pestrá aj veselá. Interpreti boli zo Suchej Hory, Hladovky a z Oravskej Polhory. Dohodli sme spoločný názov skupiny: GORAL. V konkurencii desiatok folklórnych skupín z celej Európy sme získali Hlavnú cenu Smotra folklora 1977. Bol to veľký medzinárodný úspech. Smotra folklora je jedinečná súťaž najtradičnejších živých prejavov ľudového umenia, uvedených na scéne.
Na Polnočnú svätú omšu sa pripravovali všetci - mládež zo Suchej Hory i z Hladovky, muzikanti, tanečníci. Aj speváci na piesne v goralskom nárečí. Zozbieral som ich na výskumoch a vytriedil v spolupráci s domácimi pamätníkmi: Jánom Knapčíkom (výborný spevák a tanečník), Ľudovítom Dreveňákom (tanečník, vedúci folklórnej skupiny) a Petrom Jurčim (vedúci detského folklórneho súboru a učiteľ na ZŠ). Pri nácvikoch pomáhal aj Ernest Jarolín (umelecký vedúci folklórneho súboru Oravan z Nižnej n/Oravou).
Významnou mierou prispel Vsdp. dekan Michal Tondra, ktorý bol vyše šestnásť rokov farárom v Hladovke s pôsobnosťou i v okolitých obciach. Hneď pri prvom rozhovore o námete bol nápadom nadšený a prijal pozvanie, aby celebroval túto svätú omšu (nakoľko v tom čase už pôsobil v Trstenej). Koncelebroval Ján Kekeľák. Vsdp. Michal Tondra mal pôvodne koncelebrovať Polnočnú svätú omšu v Spišskej kapitule pri bratovi. J.E. Arciskupovi Tondrovi, no vybral si „Goralské pastorále“ v Hladovke.
Bolo treba mnohých presvedčiť, že liturgia omše môže byť trošku inak v historickejšom tvare, ako boli doteraz zvyknutí. Že kamery v kostole nebudú nikoho rušiť, ani sviatosť roka najsvätejšiu - narodenie Ježiška.
Prišiel očakávaný deň, všade plno snehu, mrzlo vyše -20°. Predpoludním 24. decembra 1990 sa vo farskom kostole goralskej obce Hladovka zišli mladí ľudia, aby kostol vyzdobili pre najkrajšiu chvíľu roka Vianoce. Stíhali sme to len, len. Osadili sme na stojanoch vysoké sviece po stranách strednej chodbičky medzi lavicami. Vyzdobili sme kostol, ihličnaté stromčeky, aby sme dôstojne privítali narodenie malého Ježiška. Ďalší zabezpečili vyzdobené vozy, sane, kone. Iná atmosféra ako roky predtým. Nielen zmenami v spoločnosti, ale i s troškou napätia v očakávaní niečoho nového...
Nad goralskými dedinkami sa zvečerievalo. Gazdovia obchodili domáce zvieratá, upravili im symbolicky obydlie na znak, aby aj v budúcom roku v dobrom zdraví zvládli opateru lichvy a domácich zvierat (nesmel im v tom nikto pomáhať). Gazdinky pripravovali slávnostnú večeru. Po vinšovaní popod oknami (mladí Betlehemci aj rôznej pleti), gazdiná pozvala celú rodinu k slávnostnej štedrej večeri. Otec - gazda zavinšoval rodine - blízkym, vzdialeným a spomenul i blízkych zomrelých. Aj orechy leteli do štyroch kútov miestnosti, aby sa na nikoho nezabudlo... A všetci sa spoločne pomodlili...
V domoch pomaly zhasínali svetlá a ľudia sa schádzali do kostola. Prichádzali aj členovia folklórnej skupiny Goral spievajúc s muzikou pešo aj na saniach, i na voze. Rolničky zvonili do spevu a fŕkania koní.
Dôstojne sme privítali narodenie Ježiška a naša radosť bola o to väčšia, že sme sa všetci cítili ozaj slávnostne. V plnom - najväčšom kostole v okolí, sa tiesnili stovky veriacich. Viacerí z prítomných boli odetí v krojoch. Polnočná svätá omša začala zhasnutím tlmených svetiel. Do tmy zazneli prvé tóny „Číííha noc, švjeééénta noc, syčko spííí, syčko šňííí,...“ Dievčence zažali postupne desať vysokých sviečok. Postupne sme rozsvietili celý kostol.
A zahrala 17-členná muzika detí, mládež i skôr narodení (viedol ich primáš Ján Šimek). Väčšina piesní znela v goralskom nárečí, ktoré sme starostlivo naštudovali. Počas svätej omše sme netradične zaradili „Klaňanie pri Betleheme..." Stredom kostola prichádzali spievajúci pastieri. Mládenci odetí ako valasi zo salaša. Najstarší mládenec mal na pleciach väčšiu ovčiu kožušinu. Ked prechádzali pred oltárom, otočili sa napravo ku Betlehemu a skláňali sa do poklony Ježiškovi v Betleheme.
Živý baranček na pleciach mladého pastiera viackrát zabľačal. Bol to úžasný moment. Takže nebola to iba ovčia huňa, ale živý baranček. O živom barančekovi som nevedel. Toto originálne prekvapenie pripravil sám pán farár Michal Tondra. Na záver omše sa Ježiškovi v Betleheme poklonili aj ďalší prítomní.
Pán farár zaželal: Pokojné, šťastné a požehnané sviatky Krista Pána narodenia. ...A dodal: „Stretneme sa pred kostolom...“ A veruže sa nikomu domov nechcelo, aj keď riadne mrzlo. Nálada sa preniesla pred kostol. Mládenci plieskali bičmi a spievali sme ešte vyše hodiny známe goralské piesne. Mnohé z nich predspevoval Vsdp. Michal Tondra. Potom sa ľudia pomaly rozchádzali. Sneh vŕzgal pod nohami a spevy doznievali v skupinkách ľudí po ceste domov. V niektorých domoch sa spievalo ešte nad ránom.
Založili sme tradíciu, na ktorú pekne spomínali mnohí na Podroháčskych folklórnych slávnostiach v Zuberci (v roku 1991, aj v ďalších rokoch). Hovorili o väčšom záujme o tradičnú ľudovú kultúru zo Suchej Hory a Hladovky. Opäť sa takmer v každej rodine usilovali obnoviť kroje, či zabezpečiť nové. Niektorí sa zapojili aktívne do folklórnej skupiny spevom, tancom, či hrou na husle, alebo basičky. A Goralské polnočné sväté omše, ktoré sa konali následne každý rok, mali podobný obsah ako v roku 1990.
Po rokoch sme sa opäť stretli na Podroháčskych folklórnych slávnostiach v Brestovej - Zuberci. Priateľské zvítanie sa s mladými muzikantmi zo Suchej Hory a rad spomienok. Jeden z nich sa mi prihovoril: „To Vy ste vtedy s nami cvičili tú Polnočnú omšu? Viete, odvtedy sa už ľudia u nás tak nehanbia za kroje. Je to aj vďaka pánovi farárovi Jozefovi Golvoňovi, ktorý vie tak krásne hovoriť o každom kúsku kroja, o hrdosti, ktorú človeku dávajú práve ľudové tradície, zvyky a obyčaje... S folklórnou skupinou usilovne pracuje učiteľka Mgr. Janka Harmatová, ktorá s nami pripravuje rôzne typy programov“
Bolo príjemné ich počúvať... To, čo sme v roku 1990 začali, malo dlhodobý účinok. Mladým nadšencom som povedal, že ak zoženieme koruny, zopakujeme nahrávku, ako poctu k 10. jubileu. Potešili sa.
Podarilo sa nám nájsť ochotných kamarátov a nahrávka sa podarila.
A vy milí priatelia vypočujte si jubilejnú - desiatu Polnočnú svätú omšu
Goralské pastorále (1999). Celebroval ju Vsdp. Jozef Golvoň. Úžasný to bol človek, veľmi ústretový a nápomocný. Tešil sa z folklórnej inakosti Polnočnej svätej omše. Všetkým vospolok odovzdal srdečné pozdravy, aj požehnanie od Vsdp. Michala Tondru, ktorý sa liečil.
Poďakovanie patrí ľudovej hudbe folklórnej skupiny Goral, pod vedením primáša Karola Šimeka, ktorý dodnes vedie chýrnu ľudovú hudbu (hrajú s ním aj jeho synovia). Poďakovanie patrí členom folklórnej skupiny Goral a jej vedúcej Mgr. Janke Harmatovej. Ďakujeme aj Rastislavovi Uhrinovi za spoluprácu pri vydaní MC kazety. Tiež všetkým Vám, ktorí ste boli nápomocní v našom spoločnom diele.
S úctou spomíname na zosnulých farárov: Vsdp. Mgr. Michala Tondru, Vsdp. Mgr. Jozefa Golvoňa. Na vedúceho folklórnej skupiny Ľudovíta Dreveňáka. Na učiteľa Petra Jurčiho, ktorý roky viedol detský folklórny súbor. Aj na Ernesta Jarolína, umeleckého vedúceho FS Oravan. Aj na vedúceho technického štábu Ing. Branislava Machaja.
Ďakujeme Marekovi Tapákovi, za vinšovanie. Ďakujeme aj Igorovi Baarovi za technickú pomoc.
Aj ja Vám vinšujem požehnané Vianočné sviatky!
Mgr. Art. Štefan Zima, Folklórna únia na Slovensku


Nahrávku venujeme pamiatke farárom: Vsdp. Mgr. Michalovi Tondrovi, Vsdp. Mgr. Jozefovi Golvoňovi. We dedicate this record to the memory of pastors: Vsdp. Mgr. Michal Tondra and Vsdp. Mgr. Jozef Golvoň.

ĽH FOLKLÓRNEJ SKUPINY GORAL ZO SUCHEJ HORY VEDIE PRIMÁŠ
FOLK MUSIC THE FOLK GROUP GORAL OF SUCHÁ HORA, LED BY
Karol Šimek: 1. a 2. husle/lst and 2nd violin
ČLENOVIA/MEMBERS
Daniel Kubica: 1 a 2 husle/lst and 2nd violin
Ján Simek: kontry/contra
Jozef Šuvada: 1 husle a kontry/1 violin and contra
Daniel Šuvada: kontry/contra
Ľubomír Jančo: basička/little bass
SPEVÁCKA SKUPINA FOLKLÓRNEJ SKUPINY, VEDÚCA
SONG GROUP OF THE FOLK GROUP, LED BY
Mgr. Janka Harmatová
Ján Knapčík: sólo spev/solo singer
POLNOČNÚ SVÄTÚ OMŠU SLÚŽI
MIDNIGHTHOLYMASS OFFICIATED BY
Vdp. Mgr. Jozef Golvoň
Sväté písmo číta/Holy Scripture read by
Helena Skorušová,
Mariana Masláková,
Andrea Hutlasová
Na organe hrá/Organ played by
Ján Šuvada a Angela Kozelová
Holý Mass recorded at the Church in village of Hladovka. December 24th, 1999.
Agentúra Anna - Red Green Recording štúdio
Produkcia / Production: Ing. Branislav Machaj - HAY Slovakia
Text, fbto / Script, photo: © Mgr art. Štefan Zima
Všetky práva sú vyhradené / All right reserved
Vydavateľ: Folklórna únia na Slovensku 2000, s finančným príspevkom Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia a podpory Ministerstva školstva SR.
Published by The Folklóre Union of Slovakia, 2000 with contribution from The State Found of Culture Pro Slovakia and Ministry of Education Slovak Republic.
Reedícia: Folklórna únia na Slovensku 2017 ©
Ďakujeme podporovateľom:
Hlavný sponzor: Prvá Stavebná Sporiteľňa a.s.
Sponzori: Ing. Vladimír Bajan (osobne). Ing. Juraj Blanár (osobne),
Obecný úrad Suchá Hora

Reedition by The Folklóre Union of Slovakia 2017 ©
We thank supporters:
Generál contribution from The: Prvá Stavebná Sporiteľňa a. s.
Other Contribution: Ing. Vladimír Bajan (personál present). Ing. Juraj Blanár (personál present), Municipal OJfice Suchá Hora
Živá nahrávka Goralskej Polnočnej omše
The live record ofThe Goral Midnight Mass
Address: Folklórna únia na Slovensku, Pražská 11, 811 04 Bratislava
Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Všetky informácie na tejto stránke slúžia len pre osobné - nekomerčné použitie. Pre zakúpenie CD použite uvedené kontaktné informácie uvedené nad týmto upozornením.

"V roku 1978 uzrel svetlo sveta gramoalbum Orava, prvý titul z edičného radu Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry. Ďalšími boli Pohronie, Liptov, Podpoľanie, Kysuce a Terchovská dolina a Gemer a Malohont. Celá edícia bola výsledkom série regionálnych programov uvádzaných postupne na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve, väčšinou pod dramaturgickým aj režijným vedením Viliama Jána Grusku. Z jeho tvorivej dielne vzišiel aj námet na zdokumentovanie hudobnej kultúry jednotlivých regiónov. K realizácii sa pridal Svetozár Stračina a ďalší spolupracovníci. Tak vznikol jeden z najvýznamnejších projektov svojej doby, zameraný na zaznamenanie a sprístupnenie ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry jednotlivých regiónov stredného Slovenska prostredníctvom verejnosti prístupnej formy, zvukových nosičov."  Vladimír Kyseľ

Všetky informácie o albume, účinkujúcich, autoroch projektu, možnosti jeho zakupení nájdete na stránkach https://panoramaludovejkultury.sk/

Reklamný obrázok na projekt Panoráma ľudovej kultúry

Nahrávania tohto albumu sa zúčastnili aj gorali z Hladovky a gorali zo Suchej Hory. Viac podrobností uvádzame aj na týchto stránkach. Dôrazne však upozorňujeme, že všetky informácie súvisiace s CD albumom Orava - Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry uvádzané na týchto stránkach slúžia len pre nekomerčné (súkromné) účely.

CD2 - HORNÁ (ZATATRANSKÁ) ORAVA (Rabčice, Hladovka, Suchá Hora)Potlač CD2 - Horná Orava

HLADOVKA

Hladovka [7:25]

8.1. Orava, Orava, hej, smutna ješ byvala
8.2. Ej, gory nase, gory
8.3. „Vjyrhova“
8.4. Vejze me, sokoľe
8.5. Poplaces, džyfcynko
8.6. Rozkazovačky
   a) Kjeby sče mi graľi
   b) Ona za mnom do pšeňicki
   c) Oj, regľe moje, regľe
_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

8.1. Orava, Orava, hej, smutna ješ byvala

Orava, Orava, hej,
smutna ješ byvala.
Hľyb še tu zakoncyl, hej,
voda zacynala.

Džiš Orafcom dobře, hej,
Orafcom vesolo.
Ojcyzna nas tuľi, hej,
zarobkov ňemalo.

8.2. Ej, gory nase, gory

Ej, gory nase, gory,
hoľe nase, hoľe,
ej, ktos vas rozvjeseľi,
jak ňe my goraľe.

8.3. Vjyrhova

8.4. Vejze me, sokoľe

Vejze me, sokoľe,
pod skřidelko svoje.
Zaňyš me f te strone,
skyľ kohaňe moje.

8.5. Poplaces, džyfcynko

Poplaces džyfcynko,
poplaces zalošňe,
ke či pod okjynkem
hodňicek zarošňe.

8.6.a) Kjeby sče mi graľi - spieva Karol Bugaj (*1930)

Keby šče mi graľi,
ňikdy ňepřestaľi,
to ja byk se tancyl,
ňikdy byk ňeskoncyl.

8.6.b) Ona za mnom do pšeňicki - spieva Karol Bugaj (*1930)

Ona za mnom do pšeňicki
a ja za ňom do maku,
ja se myšľal, ze to panna,
a to papjyr s tabaku.

8.6.c) Oj, regľe moje, regľe - spieva Karol Bugaj (*1930)

Regľe moje, regľe,
hej, ukohane regľe,
hej, ke ja ši zašpjyvom,
to se mi ozľegňe.
_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _
Notový zápis piesní z Hladovky Svetozara Stračinu

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Na nahrávaní sa podieľali:
Štefan Kovaľák (1930_ - hospodársky pracovník
Mária Bugajová (1939)
Anna Harmatová (1943)
Emília Hubjaková (1938)
Mária Chovančáková (1923)
Angela Kozerová (1944)
Anna Skorušová (1961)
Karol Bugaj (1930)
Karol Harmata (1938)
Karol Hutlas (1929)
Jozef Kubica (1943)
Jozef Šprlák (1942)

a goralská muzika z Hladovky:
Ladislav Kozera (1943) husle - prim
Matej Bugaj (1908) - kontra
Anton Hurkot (1908) - kontra
Matej Škvarek (1925) - basička
_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 

 SUCHÁ HORA

Suchá Hora [9:21]

9.1. Ej, ňehodž, hlopce, do nas
9.2. „Drogova“ a „Prosta“
9.3. Mamko moja, mamko
9.4. Rozkazovačky
   a) Zagrajče, muzycy
   b) Ej, ňic me tak ňečesy
   c) Ňik ňevjy, ňik ňevjy
   d) Bez potocek gonski gnala
   e) Kjeby ja se vjecnom drobjyl
9.5. Ňejedna, ňejedna, galonzecka v ľeše
9.6. Rozkazovačky
   a) Hej, pocos vy muzycy
   b) Hej, hoj Boze, hoj Boze
   9.7. „Drobna“ po štyry
_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

9.1. Ej, ňehodž, hlopce, do nas

Ej, ňehodž, hlopce, do nas,
aňi ňenavykaj,
ej, ňebede ja tvoja,
ňeda mama moja.

Ej, ňehodž, hlopce, do nas,
vysoko pjorko mas,
ej, u nas ňisko džvjyrka,
polomjes se pjorka.

9.2. „Drogova“ a „Prosta“

9.3. Mamko moja, mamko

Mamko moja, mamko,
daj me, daj me za ľešnego,
mňe še spodobala
fľinte, fľintecka u ňego.

Mamko moja, mamko,
daj me, daj me za ľešnego,
mňe še ľešňik vidži
ja mu, ja musem byč jego.

9.4.a) Zagrajčes, muzycy - spieva Jozef Harmata (*1931)

Zagrajčes muzycy,
jakos ja vom kazem,
piňondzkof vom ňedom,
ino vom pokazem.

9.4.b) Ej, ňic me tak ňečesy - spieva Jozef Harmata (*1931)

Ej, ňic me tak ňečesy,
jako tři taľenta,
ej, špjyvaňe i graňe,
i ladne džyfcenta.

9.4.c) Ňik ňevjy, ňik ňevjy - spieva Jozef Harmata (*1931)

Ňik ňevjy, ňik ňevjy,
aňi ňeugadňe,
za kim moje ocka
požyrajo ladňe.

9.4.d) Bez potocek gonski gnala - spieva Jozef Harmata (*1931)

Bez poto̲cek gonski gnala,
vysoko še ugibala,
Jaňickovi bylo cudno,
ze jyj cošik bylo vidno.

9.4.e) Kjeby ja se vjecnom drobjyl - spieva Jozef Harmata (*1931)

Kjeby ja se vjecnom drobjyl,
vjecnom drobjyl, vjecnom drobjyl,
po žeľonym travňicku,
očec křicy, matka křicy,
zedřes krpce Jaňicku.

9.5. Ňejedna, ňejedna, galonzecka v ľeše

Ňejedna, ňejedna,
galonzecka v ľeše,
jedna še uňizy,
druga še podňeše.

9.6.a) Hej, pocos vy muzycy - spieva Jozef Chovančák (*1942)

Hej, pocos vy, muzycy,
do ňeba pudžeče?
Hej, tam gořalki ňima,
cos tam pič bedžeče?

9.6.b) Hej, hoj Boze, hoj Boze - spieva Jozef Chovančák (*1942)

Hej, hoj, Boze, hoj, Boze,
nacojs stvořyl moře?
Hej, i moře i vode,
i kohaňe mlode?

9.7. "Drobna" po štyry

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _
Notový zápis piesní zo Suchej Hory Svetozara Stračinu.

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Na nahrávaní sa podieľali:
Mária Chovančáková (1948) - družstevníčka
Slávka Dreveňáková (1947)
Mária Chovančáková (1948)
Darina Šikyňová (1947)
Jozef Harmata (1931)
Jozef Chovančák (1942)
Karol Chovančák (1944)
Karol Šikyňa (1949)
Karol Števek (1922)

a goralská muzika zo Suchej Hory:
Ján Šimek (1930) - prím
Karol Šikyňa (1944) - husle)
Karol Chovančák (1959) - kontra
Karol Šimek (1959) - kontra
Ján Šimek, ml. (1961) - kontra
_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Poznámka:  o - čítaj medu o a u

 

 

 

 

 

V Hladovke i v Suchej Hore bolo nahraných niekoľko oficiálnych, či pracovných CD nosičov. Informácie o tých, o ktorých vieme a dostali sa nám do rúk, vám ponúkame v samostatných článkoch.

 

 

Heligónkári 15 – zo severu Oravy - CD - Heligónkári z Hladovky, Brezovice a Vitanovej. Pokračovanie populárneho radu heligónkárov., 21 piesni, 51 min. Akcent AT, s.r.o. 2012

Podrobnosti

Popis
1. Cemuš taka zadumana - Daniel Kubica, Stanislav Buš - 03:47
2. V mojim ogrudecku - Stanislav Buš - 02:58
3. Teraz sme sa zišli – Čo by ja to bola - Tomáš Benický - 02:41
4. Kosil otec lukucvik - Slávo Paľa - 02:26
5. Z viecora na viecur - Daniel Kubica, Stanislav Buš - 03:19
6. Ej, hlopiec som ja – Ked ja si zaspievam - Daniel Kubica - 02:33
7. Otec môj, otec môj - Tomáš Benický - 02:02
8. Keď sme sa lúčili - Slávo Paľa - 02:07
9. Čihy i pogodny - Daniel Kubica, Stanislav Buš - 02:14
10. A ja ši svoji kohanecky najdem - Daniel Kubica, Stanislav Buš - 03:52
11. Idem na zálety (Záletnícka polka) - Slávo Paľa - 02:27
12. Nebede se ženič - Daniel Kubica - 01:06
13. Kdeže tá ovečka – Keď som pásol kone, voly - Tomáš Benický - 02:57
14. Vitanovské melódie - Slávo Paľa - 01:47
15. Poďte zatancovať - Slávo Paľa - 01:51
16. Pytali, pytali - Daniel Kubica, Stanislav Buš - 02:44
17. Ej, muzicko, grajze mi - Stanislav Buš - 02:08
18. Zahrajte nám, hudci - Tomáš Benický - 01:18
19. Išlo dievča do smintera - Slávo Paľa - 01:58
20. Pod vysokym dembem - Daniel Kubica, Stanislav Buš - 03:02
21. Goralské melódie - Daniel Kubica, Stanislav Buš, - 02:24

Účinkujúci:
Heligónkári (hrajú a spievajú):
Daniel Kubica a Stanislav Buš (Hladovka) – 1,5,9,10,16,20,21
Stanislav Buš (Hladovka) – 2,17
Daniel Kubica (Hladovka) – 6,12
Tomáš Benický (Brezovica) – 3,7,13,18
Slávo Paľa (Vitanová) – 4,8,11,14,15,19
Spoluúčinkujú (spievajú):
Róbert Vavrek – 4,15,19; Pavol Benický – 7,15; Peter Beňušík – 15; Tomáš Benický – 15;
Ženská spevácka skupina z Brezovice – 3,18 (Mária Benická, Mária Lužbeťáková,
Veronika Rebidášová, Mária Pakosová, Božena Pakosová, Helena Kaníková, Mária Havrilová)

 
CD si môžete zakúpiť v Hudobnom vydavateľstva Akcent

 

 

Na 13. 6. 1999 zorganizovali vdp. Jozef Golvoň a Miroslav Jurči v Hladovke, v priestoroch fary, "nahrávací deň", v ktorom išlo o zachytenie tradičnej goralskej muziky a spevov Suchej Hory, ktorého sa zúčastnili muzikanti pod vedením primáša Jána Šimeka st.: 
Ján Šimek st., (1930), Suchá Hora 239 – primáš
Ján Šimek ml., (1961), Suchá Hora 293 – kontra
Karol Šimek, (1959), Suchá Hora 200 – kontra
Karol Šikyňa, (1944), Suchá Hora 129 – kontra
Matej Škvarek, (1925), Suchá Hora 168 – basa

a speváci:

Ján Knapčík, (1942), Suchá Hora 64
Mária Jančová, (1941), Suchá Hora 313
Slávka Dreveňáková, (1947), Suchá Hora 45,
Mária Chovančáková, (1948), Suchá Hora 230
Dária Šikyňová, (1947), Suchá Hora 129

Ako primáši sa v polkách vystriedali:
26. Polka 2 - Karol Šikyňa,
27. Polka 3 - Karol Šimek
28. Polka 4 - Ján Šimek ml.

kontakt:
Miroslav Jurči, 027 13 Hladovka 198,
tel.: +421/43 539 76 15,
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Nahral:
Pavlik Records
Hríbiky 232
027 44 Tvrdošín
Tel.: +421 905 563865

Že sa nám z bežného života pomaličky vytrácajú tradície našich predkov hádam ani nie je potrebné zdôrazňovať. Je preto potrebné zachytiť čo najviac z toho originálneho, čo medzi nami ešte ostalo. Jedným z tých, ktorí nie sú ovplyvnení rôznymi novými smermi a od ktorých ešte stále môžeme počuť originálne melódie je aj Ján Šimek starší. Ponúkame Vám niekoľko melódii v jeho podaní i v podaní jeho synov a priateľov.

01. Zagraj ze mi, zagraj

02. Zagrajčes mi, spjesy še mi

03. A my se idžeme

04. Doľina, doľina

05. Dopjyřok se zacon toncyč

06. Drogova

07. Drogova 2

08. Dyč nas tutok ňima

09. Ej, do gory, do gory

10. Ej, Sabala zašpjyval

11. Ej, zarosly hodňicki

12. Hej, ido se ovjecki

13. Hej, pocozeš tu přisla

14. Hej, ty še mi džyfcynko ňezaľycaj

15. Hoľe moje, hoľe

16. Jaňickove imje

17. Ka še popodžaly

18. Kjebyš ňebyl ňevymyšľal

19. Kjeby ja se mjala

20. Kjeby ja se vjecnom drobjyl

21. Mlynarecko mloda

22. Ňik ňevjy, ňik ňevjy

23. Od poľskyj graňice

24. Oj, co šče porobjyľi hlopcy ze salasa

25. Polka 1

26. Polka 2

27. Polka 3

28. Polka 4

29. Požryj ši Hanuško

30. Spod tego javora voda čece

31. Syčkok či gadala

32. Vjyrski s doľinami

33. Zabjyľi Jaňicka

34. Drogova 3

35. Oj, ňehodž hlopce do nas

36. Ňejedna, ňejedna

37. Od salasa do salasa