To še mušala nadřyj voda uľycyč. – A jako še to? – pytalak še, to ňeboga Plaňetka stara. Vžyna garcek z vodom ku bľahom a kutac. Přezegnala ogyň a tak – ňe s mojom mocom, aľe s Boskom pomocom, ňek še stane vo̲ľa Boska. – A fuk vongľik do garcka. A zaš. – Ňe s mojom mocom, aľe s Boskom pomocom ňek še staňe vo̲ľa Boska. – A zaš drugi vongľik. A to zaš třeči raz. A to us furt mjysala f tym ogňu tym kutacem. Ňe s mojom mocom, aľe s Boskom pomocom ňek še staňe vo̲ľa Boska. Na us potym keľo vongľo̲f vyslo navjyrh, to teľo uroko̲f mjal. Potym še vžyno i namocylo i spak renki umylo, tak dohora a to co zostalo, toš mjal vyňyš na poľe a zaš spak renki vyľač na dah. Ja tak ľala, cok še obľala.

Rozprávala A. Krátka, narodená r. 1926 v Hladovke, zapísala Martina Gazdíková