Ja ňepřepat. Jakog bjydžyl, tag bjydžyl, vjys ... Naľe jakošik, ja ňevjym, mňe učičeľe, dy išče tom papuľom, co me zahro̲ňylo. Špjyvač třa bylo. Vjys, vjater takiš, mňe to bavjylo špjyvač. Dobjyla me, dobjyla učičeľka, cozeg še es osplakal. – Zaspjevaš mi jednu goraľsku! – Voľny, ja se voľny, jak ten ptasek poľny – a tu še ľaly švjyrcki – potym po slobodže, jak rybka po vodže. – Ona ten špjyf na mňe rada vidžala. A tu špjyvaj, ke me dobjyla. Krystova dobrota.

Rozprával K. Šuvada, narodený r. 1933 v Suchej Hore, zapísala Martina Gazdíková