Ľudže dřyj meľi v izbe kury, genši. Ke še očeľyla krova, tag nadřyj přisykovaľi čeľe do izby. I ke še Hanuša narodžyla, taka byla neduza. No a ofca še okočyla a očec jo us doňus do izby. Vjys ke to jagňe zacyno beceč a Hanuša esce vjync, ja gvařim – no vjys co, jeden tu steľa muši iš ven!
I tak isto u Šľosaro̲f. Meľi ofce v izbe. A či byľi radži, bo Jano byl maly, mač mu umrela a ke pošľi karmič, tak my š ňim skakaľi. Volaľi go Jano Baran. Teľo me še unagaňaľi s tymi baranami, přečykaľi me še kto bedže pjyrsy na poščeľi cy my, cy barany.


Rozprávala A. Krátka, narodená r. 1926 v Hladovke, zapísala Martina Gazdíková