Istý farár za svojho života raz úmyselne neodslúžil svätú omšu. Prešli roky, zostarol a zomrel. Keďže kňaz musí za každú úmyselne neodslúženú omšu pykať, aj tento kňaz si musel svoj hriech odčiniť až po smrti a za účasti aspoň jedného človeka.
O mnoho rokov neskôr sa večer v kostole slúžila bohoslužba ako každý deň. Po nej si pán farár vyzliekol omšové rúcho a unavený sa pobral na faru. I kostolník sa veľmi ponáhľal, zamkol kostol a pobral sa domov. Nikto si nevšimol chlapca, ktorý práve zaspal na lavičke. Keď sa chlapec o polnoci zobudil, všimol si, že v sakristii sa svieti. Zrazu bol osvetlený i celý kostol a v diaľke zbadal postavu oblečenú v kňazskom rúchu. Lepšie sa prizrel a zbadal, že postava je iba z kostí. Zľakol sa, veď kostru doteraz ešte nevidel. Postava podišla k nemu a prihovorila sa mu ľudským hlasom. Chlapec sa dozvedel o chybe kňaza, ktorú urobil počas svojho života, i to, že túto chybu môže napraviť iba svätou omšou. Potom mu kňaz ukázal rukou ku oltáru. Pred oltárom bolo presne 13 schodov. Poprosil ho, aby prišiel aj na budúcu noc. Hneď potom zmizol. Na druhý deň chlapec zašiel za miestnym farárom, ktorý mu povedal, aby vydržal a ostal v kostole. Chlapec najskôr nechcel, bál sa, no potom sa poriadne pripravil na svätú omšu a v kostole ostal.
O polnoci prišiel kňaz. Zavolal chlapca pred oltár. Podal mu miništrantské oblečenie a poprosil ho, aby mu odpovedal na bohoslužbe. No skôr, ako začali bohoslužbu, museli prejsť po trinástich schodoch. Na každom schode sa kňaz spevom opýtal chlapca:

“Žačku, žačku učený, nad školami vybraný
povedz, žačku, čo za jeden?” (dva, tri,...)

Chlapec mu odpovedal:
1. Len ten jeden Jezukrist, čo nad nami kraľuje a nás všetkých miluje.
2. Dve table Mojžišove, čo na hore písane, len ten jeden Jezukrist, čo nad nami kraľuje a nás všetkých miluje.
3. Tri patriarchové ...(ďalej vždy pridať predchádzajúci text)
4. Štyria evanjelisti ...
5. Päť rán Božích krvavých ...
6. Šesť ľalií pre pokornú Máriu ...
7. Sedmora radosť Božia ...
8. Osem sviec nebeských ...
9. Deväť hur anjelských ...
10. Desatoro Božích prikázaní ...
11. Jedenásťtisíc panenek a deväť zmordovaných ...
12. Dvanásť apoštolov ...
13. Trinásty sám Pán Boh ...
Na konci piesne už stáli pred oltárom. Chlapec posluhoval, podával purifikátorium, otváral knihy, lial vodu na kňazove ruky a odpovedal pri modlitbách. Čas pokročil a omša sa končila. Po skončení kňaz podal chlapcovi ruku, srdečne mu poďakoval, že ho vyslobodil z toho hriechu. A povedal mu, že schody, ktoré práve prešli, boli schody do neba a každý, kto tam chce dôjsť sa musí naučiť pieseň, čo spolu spievali, lebo ona je kľučkou k nebeskej bráne, ktorú bude svätý Peter otvárať v nebi.

Zapísala Daniela Masláková, nar.9.2.1977 od Márie Kubicovej, nar. 1921, Hladovka 
Príbeh bol zapísaný po slovensky.