Obsadenie goralskej muziky býva najčastejšie v zložení:
- primáš (1. husle) - mal by vedieť zastúpiť ktoréhokoľvek muzikanta v kapele.
- dvaja kontráši - spolu s basistom tvoria rytmickú sekciu kapely. Môžu hrať rovnakú kontru, alebo jeden základnú a druhý vyššiu - melodickejšiu kontru, prípadne jeden z kontrášov prevezme úlohu druhého primáša hrajúceho druhý hlas. Kontráš by tiež mal vedieť zastúpiť basistu.
- basista 

Detská goralská muzika bratov Brnušákovcov zo Suchej Hory (rok. narodení 2006 - 2011) vo Východnej, 3. 7. 2022. (Bohuš Brnušák (2006), Braňo Brnušák (2010), Radovan Brnušák (2011), Alexander Šimek (2010). V ukážke je vidieť, že primáš počas spevu buď nehrá, alebo hrá kontru a tiež ukážku toho, že kontráš vie vystriedať primáša a ten kontráša. Chýba tu len ukážka dvoch primášov - dvojhlasu.

V minulosti sa požívali tzv. zlobcoki - korýtkového tvaru a truhľaki, ktoré mali tvar truhlice, ale veľmi skoro boli nahrádzané klasickými štandardnými továrenskými husľami. V poslednej dobe sa dokonca u kontrášov objavila aj viola.

Už niekedy po roku 1970 sa začali u huslí objavovať kovové dolaďovače. Najskôr u primášov u struny E, neskôr aj u struny A a potom u všetkých strún jak u primášov, tak i  u kontrášov.

Ako basa sa používa malá basička. V súčasnosti je to často upravené violončelo. Má iba tri struny ladené na tónoch: "A, D - d". Struny sa vyrábali z baraních čriev, neskôr sa ako struna "d" začala používať kovová struna "c" z violončela. Struna A sa nazývala stara. V minulosti sa basa ladila pomocou drevených kolíkov, dnes sú už tieto kolíky nahradené kovovou ladiacou mechanikou určenou pre basgitaru. Táto mechanika sa však začala používať možno viac ako o 10 rokov neskôr, ako kovové dolaďovače u huslí. Basu máva basista zavesenú na pleci pomocou remeňa. Vychádza to z toho, že muzika často vystupuje v stoji. Pri dlhšom hraní ju má basista položenú na kolene. 

Klasické držanie huslí pozorujeme najčastejšie iba u primášov, ale aj tí ich často mávajú položené na zápästí ruky. Kontráši zase uprednostňujú polohu, pri ktorej majú husle opreté o hruď, alebo medzi plecom a hrudníkom na ľavej, alebo pravej strane, otočené zvislo k zemi.

V poslednej dobe, počas rôznych náboženských, alebo spoločenských slávnosti v obci, hráva muzika často v zostave aj 15 - 20 muzikantov. Zvyčajne sú to 2 primáši (niekedy sa môžu striedať), dve až tri basy a prvé a druhé kontry. Dokonca sa medzi kontrášmi objavilo aj použitie violy.

Ukážka príležitostného zoskupenia goralskej muziky z Hladovky hrajúcej počas slávnostnej svätej omše. 6. 1. 2024

Ladenie nástrojov je u goralskej muziky pomerne vysoké. V minulosti sa ladilo o pol tón vyššie (a1 = b1). Dnes častejšie na (a1). V Hladovke sa už niekoľko rokov, v súvislosti so spoločnou hrou s heligónkami v ladení Cis-Fis, objavuje aj ladenie o pol ton nižšie (a1 = gis1).

Sprievod goralskej hudby je rovný s veľmi krátkymi pauzami medzi jednotlivými štvrťovými notami. Tieto pauzy nezapisujeme, podobajú sa skôr nadýchnutiu pri speve. Takýto spôsob hry dodáva goralskej muzike charakter hranatosti, rezkosti a tvrdosti. Priznávkový sprievod využívajú sprievodní hráči len u poliek, valčíkov a odzemkov.
Pretože sa melódie dedili z generácie na generáciu len sluchovým podaním - mladší muzikanti sa učili melódie od starších, dochádzalo k tomu, že i keď každý z muzikantov hral tú istú melódiu, predsa ju hral každý ináč a vytváral si svojimi ciframi svojský charakteristický prejav. Každý do piesne vkladal svoju predstavu o piesni, obohacoval ju vlastnými melodickými ozdobami - ciframi - tvoriacimi súvislú a neprerušenú melodickú líniu. Dnes sa však tento jedinečný charakter pomaličky vytráca. Býva to spôsobené čiastočne aj tým, že čoraz viac mladých muzikantov začína navštevovať základnú umeleckú školu, ktorá má na to vplyv, mení proces výuky a získavania hudobných zručností.

Ľudová architektúra obcí Suchá Hora a Hladovka má výrazné podhaľanské prvky. Typickým znakom je zrub viazaný klinovaním z polovičným, napoly pozdĺžne rezaných kmeňov, tzv. plazov. Rezné plochy driev nárožia sú bielené vápnom a škáry sú vyplnené zvonka stočeným povrieslom. Drevo bolo obyčajne viazané na rybinu, pričom v nároží boli podstrešné časti profilované a rezbársky zdobené. Zrub mal zvonku i zdnuka rovné steny. Drevenú stenu nebielili vápnom, ale udržiavali častým umývaním, alebo drhnutím. Povala z hladkých dosiek bola položená na tenkých trámoch, podvlečeným nosným tragárom s bohatou výzdobou. Na tomto tragári sa staviteľ preukázal svojím rezbárskym umením - bohatými ornamentami, letopočtom a nezriedka aj nejakou vetou ako napr.: "Svätý Florián, zachovaj nás od ohňa!", "Svätý Jozef, buď ochrancom tohto domu".
Vstup do domu viedol cez mohutný portál v tvare oblúka. Sedlová strecha, na ktorej bol šindeľ často nahradený pílenými doskami, mal predný štít lomený asi v polovici a hornú časť lúčovito zdobenú latkami. Dve okná v čele steny neboli v obvyklom ráme, ale samostatne osadené do zrubu, doplnené odkvapovými doskami.
Členenie domu bolo štvorpriestorové. Predná izba (předňa izba)(hosťovská), zadná časť (kuhyňa)(spálňa a kuchyňa), pitvor (šyň), ktorý slúžil ako predsieň a štvrtá miestnosť bola komora (kumora).

Hladovka č. d. 65, r. 1960

Hladovka č. d. 93, r. 1960

Suchá Hora, vchod do domu č. 89

Suchá Hora, vchod do domu č. 87

Suchá Hora, upchávky medzi plazmi

Hospodárske budovy boli: podjata - slúžila na uskladnenie sena, pšarky na postieľanie pre dobytok, drevo a iné, bojsko - humno a nad ním pjyntro - kde bolo uložené seno, slama a mládza. V bojsku sa mlátilo obylie, rezala sa sečka a pod. Ďalšou hospodárskou budovou bola stajňa - maštaľ. Za dedinou stáli ešte sopy - na uskladnenie sena a slamy. Hospodári mali v kopci aj malé pivňice, z ktorých trčali iba strechy, alebo doly - pivnice vkopané do zeme, z okrúhlym pôdorysom.
V súčasnosti sa v Suchej Hore a Hladovke ešte nachádza niekoľko takýchto stavieb, aj keď je v súčasnosti táto ľudová architektúra na rýchlom ústupe.

Hladovka r. 2007, stará pivnica na zemiaky za dedinou v kopci

Hladovka r. 2007, stará pivnica na zemiaky za dedinou v kopci

Suchá Hora, hospodárske budovy a pivnice na zemiaky pred domami č. 21 a č. 23

Suchá Hora, humno pri dome č. 87

Suchá Hora, hospodárske budovy pri dome č. 21

Suchá Hora, hospodárske budovy, pivnice na zemiaky

V záznamoch farského úradu v Hladovke sa dozvedáme, že v Hladovke bolo v roku 1966 už len 5. obyvateľných dreveníc. Nové domy boli postavené z tehly, ktorú si obyvatelia vyrábali a pálili sami.

 
V roku 1999 naspievali Andrea Hutlasová a Miroslava Hubjaková,
členky DFS Goral v Hladovke, žiačky 9. ročníka

Text piesne
Notový zápis melódie

Koncom roka 1863 sa v poľskom Krakove, za účasť v povstaní, dostal do väzenia s. Michala v Krakove básnik Michal Balucki, kde bol spolu s ním aj goral z Chocholowa, ktorého polícia zatkla na ruskej hranici, kde sa pokúšal dostať k povstalcom. Pravdepodobne práve priateľstvu medzi oboma väzňami vďačíme za vznik jedného z najsmutnejších textov aký „z hrude Baluckého vyrvaly husle gorala“.
Text sa po prvý krát dostal na prvú stranu "Ilustrovaného týždenníka" 3. 3. 1866 pod názvom "Dľa chleba".

Oveľa väčším problémom je určenie autora hudby. Aj keď sa autorstvo pripisuje rôznym autorom, v terajšej podobe bola po prvý krát znotovaná až v druhom spevníku "Nasze hasło", ktorý bol vydaný v r. 1896 w Tarnowie u Józefa Pisza pod názvom "Za chlebem", no v spevníku chýbali akékoľvek informácie o autoroch.
Poľskí gorali si myslia, že to nie je goralská pieseň, no obyvatelia ostatných regiónov Poľska mylne tvrdia, že je to podhaľanská pieseň. Pamätníci spomínajú, že im sa táto pieseň spája s tým, že sa vždy spievala vtedy, keď niekto odchádzal za prácou do ďalekej cudziny – do Ameriky.

Kedy a akým spôsobom sa pieseň dostala na Slovensko asi nie je známe. Z rozprávania pamätníkov z Hladovky sa vraj táto pieseň v ďalekej minulosti buď nespievala, alebo nie často, no pamätajú sa, že ju spieval Folklórny súbor Goral z Hladovky, ako záverečnú pieseň svojho vystúpenia, ešte pred rokom 1960 ako takú "svoju" hymnu.

Jedna z poľských verzii piesne

Zdroje:
http://bibliotekapiosenki.pl/Goralu_czy_ci_nie_zal  
http://www.nowytarg.pl/news.php?cod=6398  
https://pl.wikipedia.org/wiki/G%C3%B3ralu,_czy_ci_nie_%C5%BCal%3F  

Za samozrejmosť sa pokladá, že v Hladovke a Suchej Hore sa hovorí väčšinou o goralskej muzike, ktorá pozostáva zo štyroch hudobníkov - primáša, dvoch kontrášov a basistu. Už menej sú spomínaní heligonkári, alebo ľudia, ktorí ovládali hru na píšťalách a podobne. V Hladovke sa spomína aj dychová hudba, ktorá hrávala približne v rokoch 1947 - 1958, avšak tá nemala v repertoári goralské piesne. Hrávala na bohoslužbách v kostole, na pohreboch, svadbách a zábavách.