Folklórny súbor Goral zo Suchej Hory na Podroháčských slávnostiach v Zuberci

Podľa dostupných informácií občania Suchej Hory dlhší čas nemali svoj vlastný folklórny súbor, ktorý by bol pôsobil pod dlhodobým vedením jedného vedúceho. Školská mládež pôsobila v detskom folklórnom súbore v Hladovke, kde tvorila podstatnú časť súboru. Podobne dochádzalo i k doplňovaniu muziky, ktorá doprevádzala folklórny súbor v Hladovke muzikantmi zo Suchej Hory. Veľmi často sa však pri rôznych príležitostiach zorganizovala skupina tanečníkov, ktorú sprevádzala i goralská muzika pod vedením primáša Jána Šimeka st. Takto príležitostne zostavovaný folklórny súbor sa v roku 1977 zmenil na organizovaný súbor pod vedením Márie Chovančákovej, rod. Kendralovej. Asi po dvoch rokoch už súbor vedie Ľudovít Dreveňák. Podobne ako folklórny súbor dospelých z Hladovky, aj tento súbor účinkoval pri rôznych príležitostiach v obci i mimo nej, na Podroháčských folklórnych slávnostiach v Zuberci, na festivaloch v Detve, Východnej a pod. Zúčastnil sa i na rôznych okresných, krajských a celoslovenských súťažiach. Natáčal pre Slovenský rozhlas v Banskej Bystrici, pre Slovenskú televíziu v Bratislave, Košiciach. Jeho činnosť v posledných rokoch (asi od roku 1990) pomaly zaniká a vystupuje už len sporadicky.

Aj keď Folklórny súbor Skorušina z Liesku nikdy priamo nepôsobil v Hladovke, ani v Suchej Hore, zaslúži si, aby sme ho spomenuli. Nielenže veľmi často spolupracoval s goralskými ľudovými hudbami z Hladovky a Suchej Hory, jeho vedúcimi, ale aj samotnými obyvateľmi, medzi ktorými jeho vedúci vyhľadávali piesne a informácie a materiály o goralskom folklóre, i samotnú mládež, ktorú "verbovali" do svojich radov a tak sa medzi členmi súboru vystriedalo pomerne veľké množstvo chlapcov a dievčat z Hladovky a Suchej Hory. 
Dovolím si povedať, že súbor Skorušina, spomedzi všetkých súborov, ktoré sa niekedy pokúšali o interpretáciu goralských tancov, patril medzi tie najautentickejšie - najlepšie. No a členstvo mladých hladovčanov a suchohorčanov v tomto súbore v nich pestovalo nielen určitú disciplínu, iný pohľad na prácu v súbore, ale vytváral viac príležitosti ukázať svoje umenie aj na vystúpeniach súboru Skorušina a prehlboval ich vzťah k folklóru a našim goralským tradíciám.

Zriaďovateľom Folklórneho súboru Skorušina bolo Jednotné roľnícke družstvo v Liesku. Za krátky čas postavil súbor niekoľko tancov predovšetkým z goralskej oblasti. Súbor však spracúva folklór z celého Slovenska no hlavne bohatý folklór Oravy. Od svojho vzniku sa špecializuje na goralský folklór z Hladovky a Suchej Hory. Zachováva autenticitu tejto oblasti či už po tanečnej, ale aj hudobnej stránke.
V máji roku 1989 získal za programový blok Gorale, Gorale cenu na krajskej prehliadke a zároveň priamy postup na celo-
slovenskú prehliadku. Tá sa konala v októbri a Skorušina tam získala cenu za štýlovú interpretáciu. Choreografiu bloku postavil Vladimír Janoťák, ktorý bol v začiatkoch aj vedúcim súboru. Odvtedy sa Skorušina pravidelne predstavovala aj na Podroháčskych folklórnych slávnostiach. Niekoľkokrát ich videli aj diváci folklórnych festivalov vo Východnej, Detve, Terchovej a iných. Skorušina sa zúčastnila aj svetových festivalov v Belgicku, Maďarsku, Taliansku, Česku a hlavne v Poľsku, kde viackrát vystupovala v poľskej televízii a rozhlase. Spolupracuje aj s Ľudovou hudbou Daniela Kubicu z Hladovky. Goralské tance v repertoári súboru tvoria jeho podstatnú časť. Z nich môžeme spomenúť „Kosycek“, „Zbojecki“, „Do křesaňa“, „Skřiza“, a mnoho ďalších. Sú zobrazením zábavy a prvkov prác goralov, ktorí svoje starosti a radosti vkladali do tancov na dedinských zábavách. Tu bok po boku tancovali ako mladí tak aj starí. V súčasnosti FS Skorušina prežíva podobné generačné spojenie, keď na javisku popri sebe tancujú až tri generácie mladých, mladších a najmladších tanečníkov z Liesku, Vitanovej, Trstenej, Brezovice a prešlo ním aj nemalé množstvo mládeže z Hladovky a Suchej Hory. Dlhoročným vedúcim súboru je Róbert Vavrek.

FS Jeľešňa na Folklórnych slávnostiach pod Pilskom a Babou Horou, 17. 7. 2022, foto: Juraj Bednárik

Folklórny súbor Jelešňa z Hladovky vznikol 19. 3. 2021. Prvými členmi boli mladí nadšenci pre goralský folklór. Impulz k jeho vzniku dal Peter Gonšor, ktorý je jeho súčasným vedúcim. Väčšina členov súboru sú odchovancami DFS Goral z Hladovky, ktorí v ňom, po odchode na stredné školy, prestali účinkovať. Zámerom folklórneho súboru je predstaviť autentický goralský folklór z obcí Hladovka a Suchá Hora, no zároveň aj pobaviť a vzdelávať diváka skrz scénické predvedenie. Pri tvorbe scénických programov súbor do veľkej miery čerpá z etnografických výskumov a archívnych video a audio záznamov, aby tak na scéne podal divákovi čo najvernejšie tradičnú kultúru obcí Hladovka a Suchá Hora.

FS Jeľešňa na facebooku.

Vystúpenia Folklórneho súboru Jeľešňa z Hladovky. 

FS Jeľešňa na Folklórnych slávnostiach pod Pilskom a Babou Horou, 17. 7. 2022, foto: Juraj Bednárik

FS Jeľešňa v programe Oravské Vianoce v MsKS v Dolnom Kubíne, 17. 12. 2022, foto: Juraj Bednárik

Programové pásma v repertoári DFS - niektoré z programových pásiem

1. Vynášanie smrtky, Hora horí, večne šustí - https://youtu.be/66jcFbLCt-4  
2. Pasenie kráv spojené s detskými hrami - pásmo detských hier
3. Páračky
4. Novoročné vinšovačky.
5. Dievčenské tance a pesničky
6. Goralské piesne spojené s tancom

Páračky

Maryša: Dobry veco̲r čotko, ze idžeče pjyře parač?
Gaždžina: Hej Hanuško, jako dobře zeš přisla.
Eva: Aj nasa Maryša vom přidže, aľe posla po Hanke Harmatke.
Danka: Dobry veco̲r.
Gaždžina: O kim še řece, ten še  i vľece. Pošadajče ši džyfcenta na lavki a vežňiče ši škatulecke, abo misecke na pjyře. Jako dobře ze vas tak duzo přislo. Aspoň hytřyj popařeme. Aľe by sče ši mogly zašpjyvač.
Syčke: No to ši zašpjyvajme.
Hanka: Džyfcenta, zašpjyvajme ši te - V ľeše jek urosla (potom) Aňi tak v koščeľe...
Syčke džyfcenta: Čotko, vy non zacňiče. Te o tym sokolovi.
Gaždžina: No dobře, aľe vy mi pomozeče. Vejze me sokoľe ...
Všetky: Aľe nom to fajňe slo.
Gaždžina: Špjyvaly šče fajňe, aľe jek zvedava fteryj še nezapľeče jenzyk ke zopakuje po mňe. Dobře sluhajče. Ľečalala motyka okolo potoka s malymi ňetycentami.
Daniela: Je to skušim - a opakuje
Hanka: Teraz skušime ftera ma najľepse pľuca. Ňek skuši opakovač: Znesla kura jajko, pjyrse v potoku, druge v potoku, třeče v potoku a tak daľyj, aľe ňešme še nadyhnoč... postupne skúšajú jedna po druhej...
Hanka: Doš, uz jek še nadyhla. Ty mas vjynkse pľuca, tyš vydžerzala dluzyj.
Gaždžina: Pjyře me oparaly, aj ši zašpjyvaly, teraz še ponukňiče nasym kolacem. Vežňiče ši, ňehaňbiče še.
Hanka: Aľe je dobry, mjynkučki.
Gaždžina: Džyfcenta, esce ši na ko̲ňec zašpjyvajče. Podžme jus, podžme jus, bo jus cas...
Spievajúci odchádzajú.