Na svojom výjazdovom rokovaní v Červenom Kláštore 29. 1. 2025 sa Vláda SR rozhodla oficiálne uznať goralskú národnostnú menšinu na Slovensku.

Ide o v poradí 15. národnostnú menšinu našej krajiny. Uznanie je zavŕšením niekoľkoročného úsilia goralských aktivistov o posilnenie štatútu ich komunity. Týmto aktom sa umožní lepšia podpora zachovania goralskej komunity na Slovensku, čo v konečnom dôsledku pomôže pri ochrane rozmanitosti našej krajiny. Rozhodnutie vlády umožní poskytnutie štátnej podpory pre zachovanie goralskej kultúry či posilnenie používania a výučby goralčiny v obciach s výrazným zastúpením tejto komunity.

Inštitút Mateja Bela sa rozhodpl uskutočniť niekoľkoročný terénny výskum o goralskej komunite, v úzkej spolupráci s ich aktivistami. Podľa tohto výskumu nájdeme výraznejšie osídlenie Goralov vo vyše 80 obciach Slovenska, najmä na Spiši a Zamagurí, Hornej Orave či Horných Kysuciach. Menšie enklávy nájdeme aj na Horehroní, Liptove, Gemeri či Šariši. Celkový odhadovaný počet Goralov na Slovensku je 57 tisíc. Vyše 5 tisíc z nich si túto národnosť vybralo aj v sčítaní v roku 2021, a to napriek tomu, že si slovo „goralská“ museli na hárok vyslovene dopísať. Gorali sa tak radia medzi stredne veľké národnostné komunity na Slovensku.

Výsledky výskumu ukazujú aj to, že napriek vysokej zachovalosti goralských dialektov medzi dospelými, jazyk je na ústupe v mladších generáciách. Je to aj kvôli doterajšej takmer neexistujúcej podpore pre goralskú kultúru či jazyk, nevyužívanie dialektov v školách či vo verejnom priestranstve. Toto sa má uznesením vlády zmeniť.

„Intervencia vlády príde v hodine dvanástej. Preto nesmie zostať pri symbolickom uznaní, musia nasledovať konkrétne kroky na zaradenie zástupcov goralskej komunity do participatívnych procesov či podporných mechanizmov.

Zdroj: https://www.institutmatejabela.sk/post/goralsk%C3%A1-komunita-sa-do%C4%8Dkala-uznania-spoznajte-na%C5%A1u-najnov%C5%A1iu-n%C3%A1rodnostn%C3%BA-men%C5%A1inu (29. 1. 2025)


14. apríla 2024 Gorali spoločne oslávili unikátne 550. výročie udelenia valašských privilégií Valachom, kráľom Matejom Korvínom. Stretnutie sa konalo v meste Ružomberok, kde v roku 1474 Matej Korvín podpísal najrozsiahlejšiu listinu práv a povinností Valachov. Na základe získaných privilégií sa v neskoršom období valašské obyvateľstvo rozširovalo do odľahlejších oblastí, hlavne severného Slovenska, kde zakladalo nové osady na tzv. valašskom práve. Väčšina goralských obcí bola založená na valašskom práve, ovplyvnená valašskou kultúrou. Práve preto sa Gorali stotožňujú s valašským pôvodom.

Pri tejto príležitosti sa v meste Ružomberok stretli Gorali z Kysúc, Oravy, Liptova, Spiša, Zamaguria a ostatných goralských enkláv z územia Slovenska. Na podujatí ste mohli vidieť viac ako 400 Goralov z obcí Liptovská Lúžna, Nová Ľubovňa, Pohronská Polhora, Oravská Polhora, Novoť, Reľov, Lendak, Svrčinovec, Čierne, Vyšné Ružbachy, Hraničné, Forbasy, Nižné Ružbachy, Mlynčeky, Ždiar, Lesnica, Kolačkov, Zákamenné, Rabča, Hladovka, Suchá Hora, Spišská Stará Ves a Malá Franková.

Oslavy udelenia privilégií si Gorali pripomenuli slávnostným sprievodom, v ktorom prezentovali svoj rôznorodý goralský kroj a ľudovú kultúru. Ľudová hudba a spev sprevádzali aj slávenie sv. omše v kostole sv. Ondreja. Svätú omšu celebroval spišský biskup, Mons. František Trstenský. Okrem neho sa slávnosti zúčastnil emeritný pomocný spišský biskup, Mons. Andrej Imrich. Po sv. omši sa sprievod za doprovodu spevu a hudby presunul z kostola sv. Ondreja do Parku Jána Pavla II., kde spoločné oslavy pokračovali. Postupne sa predstavili folklórne skupiny a ľudové hudby zo všetkých goralských oblastí.

Jedinečnú atmosféru goralskej muziky, ľudovej piesne v goralskom dialekte a rôznorodosť goralských krojov si môžete vychutnať aj na iných podujatiach, ktoré sa venujú goralskej kultúre, napr. Goralské folklórne slávnosti v Ždiari, Folklórne slávnosti pod Pilskom a Babou horou, Goralské slávnosti v Skalitom, Zamagurské folklórne slávnosti, Goralská nedeľa v Suchej Hore a viaceré menšie goralské podujatia.
Goralská kultúra bola v roku 2021 odbornou komisiou zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. V súčasnosti prebiehajú viaceré aktivity usilujúce o zápis prvku Goralská kultúra pod ochranu UNESCO. (z tlačovej správy)

Stretnutie zorganizovala obec Oravská Polhora v spolupráci s OZ Vjecna, dekanátom Rímskokatolíckej cirkvi – farnosťou Ružomberok a starostami zúčastnených obcí.