Povery:
Ak sa dievča chcelo rýchlo vydať, malo si sadnúť na stoličku, na ktorej sedel farár, keď bol na koľade.

Aby mali ženy dobrý hlas, pijú zo zvonca, ktorí nosia miništranti, keď chodia po koľade.

Pri krste sa dieťa podávalo krstnej mame na pravú ruku, aby nebolo kajhutnik - ľavák.

Aj po svätom prijímaní bolo treba prísť rovno z kostola ku malému dieťaťu, ktoré ešte nerozprávalo a trikrát mu dýchnuť do úst. Dieťa sa potom vraj nezajakávalo. Cestou z kostola sa však nesmelo s nikým prehovoriť.


Porekadlá:

Na Boze čalo, do vody šmjalo.

Na Jana v kozuhu, po Jaňe tys.

Na Novy rok o kuři krok.

Pře glodnego ňic plonego.

Vrona ku vroňe ši šada, ro̲vny ro̲vnego ši hľada.

Nepodarilo sa mi zistiť, odkedy sa asi používajú porekadlá, ktoré poznáme aj v slovenskom jazyku ako napr.: Komu še ňeľeňi, temu še žeľeňi a pod.


Citáty:

Ja o vože, a ty o kože.

Aňi z voza, aňi na vo̲z.

Jaka matka, taka Katka, jaki očec, taki syn.

Od roboty i ko̲ňe dehno.

Pockaj, bjyda če naucy.

Nebedže ze psa slaňina, aňi z ovce baraňina.

 

Prekáračky:

Vedľa Klaka veľka mlaka.

Vedľa Bušika hyčyľi Janošika.

Vedľa Jevika kohut kikirika

Vedľa Vojtasa kipi kasa.

Vedľa Jevika kohut kikirika.

Vedľa Puka džad z pivňice kuka

Vedľa Bugaje stavjajo maje.

Vedľa Gaždžika šedži genš džika.

Hanka, pasla baranka
pod křendzovym zamkem
s cervonym ogonkem.

Jozek, smaruj vo̲zek.

Džadku, mače torbecke na zadku.

Ujku, mače vsy v obo̲jku.

Ogoľony, ostřidzony, lapa mysy za ogony.

Maryna, koty na,
ňesla koty do mlyna,
ňimogla ik popředač,
mušala ik darmo dač.

Ostřidzona ovca
spadla do jalovca.

Stryku, byku, polykacu.

Pyta muska do garnuska,
ke namloči, to či vroči.

Kop, kop, kop,
dostaňe či še dobry hlop.
A při dobrym hlope
še i dobře kope.

Vitaj, mešoncku novy, maly,
coby nas glovy ňeboľaly.