Gorali z Hladovky a Suchej Hory

Goralský kroj patrí medzi najvýraznejšie slovenské kroje a je typickým oblečením goralov Oravy, Zamaguria až po Ždiar, Lendak, Červený kláštor. Kroj z obcí Hladovka a Suchá Hora, ktoré ležia pri poľskej hranici, má veľa spoločných čŕt s odevom poľských podhaľanských goralov. Najcharakteristickejšou súčasťou mužského kroja je kaňak - klobúk (kapeľus), ktorý je zdobený mušľami a orlím, niekedy jastrabím perom. Každá mušľa symbolizuje cestu Gorala, ktorý ako pltník splavil rieku Dunajec až do Baltského mora, odkiaľ si na pamiatku prevzal jednu mušľu a tú si potom umiestnil na svoj klobúk.

Vzhľadom na to, že územie goralov sa rozprestiera na chladnejšom severe Slovenska, prispôsobovalo sa tomu aj oblečenie, ktoré malo teplejší charakter. V lete to bol odev z konopného materiálu, v zime sa využívali hrubšie ovčie a súkenné materiály. Pracovný odev bol jednoduchý, bez výšiviek, alebo len výnimočne a v malom množstve.

Do dnešných dní sa nám zachoval sviatočný odev, ktorý sa tiež postupne mení. Tak ako aj dnes sa ľudia predbiehajú, kto má lepšie auto, krajší dom, aj v minulosti išlo o získanie podobného prvenstva. o to, koho kroj bude viac a krajšie zdobený. Využívali sa motívy plesnivca, či krasovlasu bezbyľového.

Motívy na krojoch

Krasovlas bezbyľový

(Pupava bezlodyžná) Carlina acaulis L. ľudovo: kančí koreň krasovlások bezbyľový (biely) goralsky: dževjyndžol, pastyřski hľyb - pastierský chlieb.

Trváca bylina so skrátenou stonkou, ktorá rastie na slnečných svahoch, suchých medziach a lúkach. Stonka je taká krátka, že kvetný úbor sa nachádza priamo v strede ružice prízemných, silne delených, ostnatých listov. Plody sú chocholcovité nažky.

V Hladovke a Suchej Hore dostal okrem názvu dževjyndžol aj názov pastyřski hľyb - pastierský chlieb. Pastieri často jedávali jeho dužinaté kvetné lôžko a stal sa námetom výšiviek na ženskom i mužskom kroji - na gorsetak a serdakak.

Ženský kroj

Ženský kroj: Vyšívaná biela dierkovaná košeľa, gorset (lajblík) (predtým kašmírový, neskôr zamatový) vyšívaný farebnými nitkami, neskôr flitrami s motívom dževjyndžola - ľudovo nazývaného tiež pastiersky chlieb, kocyk labek - plesnivca alpského a pod., podľa fantázie tej, ktorá ho vyšívala. Vpredu bol zašnurovaný farebnou stuhou, ukončenou mašľou. Sukňa - kašmírová - tzv. gibetová - farebná, pod ktorú sa obliekajú 2-4 biele spodničky, odspodu tiež vyšívané. Na nohách krpce. U mladých žien sú farby svetlé, pestré, u starších skôr tmavé. Mladucha mala kroj tiež vyšívaný, no gorset i sukne mali podkladovú farbu bielu. Na krku väčšinou červené gorale, ktoré však pre svoju vysokú cenu boli často nahradzované imitáciou. V zime sa nosil ešte kožuštek - serdak. Mladé dieveatá nosili dlhé vlasy zapletené do dvoch vrkočov s úzkymi stuhami (bielymi, alebo červenými). Vydaté ženy mali vlasy spletené do vrkočov a zapletené do cuby. Na hlave nosili, hlavne staršie ženy, šatky šafolki - vlnené šatky, neskôr šatky s ružami (kvetovaným vzorom), alebo tzv. tureckým vzorom. Niekedy sa nosili i metrofki, pravdepodobne preto, že ich obsah bol 1m štvorcový. Najčastejšie boli žlté alebo slabo hnedé. Staršie ženy nosievali odžyvacke - vlnenú štvorcovú prikrývku zloženú do trojuholníka, ktorá slúžila ako vrchný kabát, ako ochrana pred tuhou zimou, väčšinou v tmavých farbách.

- kosuľa - košeľa s dlhými voľnými rukávmi z kupovaného tenkého bavlneného plátna, zdobená strojovou dierkovou technikou. Výšivka sa nachádzala hlavne na rukávoch a širšom golieri. Pozdĺž zapínania je zdobená úzkymi zámikmi. Je súčasťou sviatočného odevu.

spredu

zozadu

- spodnik - spodnička z bieleho plátna, odspodu vyšívaná

kosuľa a spodňik

spodňik

- sukňa - kašmírová - tzv. gibetová (gibetka) (tybjetka - v Suchej Hore) - farebná, kvetovaná (najčastejšie kvety maku), pod ktorú sa obliekajú 2-4 biele spodničky, odspodu tiež vyšívané a len o trošku kratšie ako sukňa.

starší vzor

novší vzor sukne mladých dievčat a žien

- gorset - (lajblík) (predtým kašmírový, neskôr zamatový) vyšívaný farebnými nitkami, neskôr flitrami s motívom dževjyndžola - ľudovo nazývaného tiež pastiersky chlieb, kocyk labek - plesnivca alpského a pod., podľa fantázie tej, ktorá ho vyšívala. Vpredu bol zašnúrovaný farebnou stuhou, ukončenou mašľou.

zakončenia na spodnej časti gorsetu sa nazývajú kaľetki (v Suchej Hore gaľetki)

- goraľe - náhrdelník z červených korálok - jednej, alebo tri šnúry, ktoré však pre svoju vysokú cenu boli často nahradzované imitáciou.

- krpce - ľahká kožená obuv z kože, sviatočne zdobené vyrazeným vzorom, alebo vybíjané. V zime sa nosievali kapce vyrobené z hrubého súkna.

- kapce - súkenné vysoké papuče až do pol lýtok. Boli ušité z čierneho (alebo tmavošedého) domáceho hrubého súkna, s prešívanou dvojitou podošvou, z vnútornej (alebo prednej) časti našitým zipsom. Sviatočné boli zdobené výšivkou väčšinou v prednej časti kapcov a po celej dĺžke sáry z vonkajšej strany.

- serdak - kožúštek (bez rukávov) z ovčej kože, ktoré dievčence nosili v chladnejšom období a v zime. Ženský serdak bol lemovaný čiernou kožušinkou aj okolo otvoru pre ruky. V zime, a staršie ženy, nosievali serdaky dievčence a staršie ženy s rukávmi.

- metrofka - šatka, ktorú nosievali mladé dievčatá a ženy na pleciach, prípadne hlave a pleciach, ktorá ich mala chrániť pred zimou v sychravom a zimnom počasí. Ich názov pochádzal pravdepodobne z toho, že ich obsah bol 1 m štvorcový. Po okrajoch boli lemované dlhými hodvábnymi strapcami. Najčastejšie boli žlté, alebo slabo hnedé, nosievali sa vo sviatočné dni.

- šafolka - vlnené šatky, ktoré nosili hlavne staršie ženy, neskôr s kvetovaným vzorom - ružami, alebo tzv. tureckým vzorom.

- odžyvacka - hrubá vlnená štvorcová prikrývka hlavne pre staršie ženy, zložená do trojuholníka, ktorá slúžila ako vrchný kabát, ako ochrana pred tuhou zimou, väčšinou v tmavých farbách.

U mladých žien sú farby odevu a výšiviek svetlé, pestré, u starších skôr tmavé. Mladucha mala kroj tiež vyšívaný, no gorset i sukňe mali podkladovú farbu bielu.
Mladé dievčatá nosili dlhé vlasy zapletené do dvoch vrkočov s úzkymi stuhami (bielymi, alebo červenými). Vydaté ženy mali vlasy spletené do vrkočov a zapletené do cuby.

- cepiec - vo všedné dni sa čepce prestali nosit na prelome 19. a 20. storočia. Začiatkom 20. storočia (po I. svetovej vojne) sa nosil už len pri sviatočnéj príležitosti, najmä počas svadby a pri čepčení mladuchy. potom sa nosili kašmírové šatky.

Mužský kroj

Mužský kroj: Biela košeľa, neskôr vyšívaná, husto vybíjaný (asi 12-15 cm široký) opasok, serdak z ovčej kože, zafarbený do hneda, pod krkom uviazaný farebnou šnúrkou s brmbolcami na koncoch ladených do červena alebo zelena, bez rukávov. Sviatočný býval vyšívaný. sukňaki - súkenné nohavice s našitými čiernymi šnúrami popri bočných švoch, vyšívanými křešivami - pestrou výšivkou srdcovitého tvaru okolo rázporkov siahajúcou až do polovice stehien. Prevládali sýte farby, najmä červená a čierna. Na nohách cenckované - vybíjané kožené krpce so šnurovaním - omotanými remencami nad členkami. Na hlave kaňak - čierny klobúk s okrúhlym dienkom a širokou rovnou strechou, so stuhou s mušličkami, s puhacem - páperím z morky a orlím (alebo jastrabím) perom a niekedy aj veľkou mušľou. Perá nosili len mládenci. Pero sňali mládencovi počas svadby - pri snímaní vienka - party. Toto pero sa potom ušlo niektorému z jeho mladších a ešte slobodných kamarátov. Mušľa ostávala. Predtým sa nosili klobúky s užšou strieškou a upleteným v trojmo korbáčikom uviazaným okolo klobúčika. Konce korbáčika - kistecki viseli z klobúčika. Typickým doplnkom bola šykyrka - (čupaska) - valaška. Dávnejšie sa v pracovný deň nosili kroje, ktoré neboli tak bohato zdobené. Krajšia výzdoba bola určená pre tých bohatších a hlavne na sviatok a nedeľu.
V pracovný deň nosili niekedy obyvatelia oblečenie iba z plátna. Tento plátený odev si vyrábali sami. Z tenkého plátna si robili väčšinou košele a spodnice, z hrubšieho - pacešnego plátna nohavice. Tie nosili muži hlavne v lete. Na zimu si šili súkenné kapce, cusky - čo bol vlastne dlhší asi trištvrťový kabát ušitý z tmavého - čierneho, ale i bieleho súkna. Bohatší a mládenci ho mávali často aj vyšívaný.

- kosuľa - biela košeľa z tenkého ľanového plátna. V minulosti mala jednoduchý strih, neskôr bol zadný diel v chrbtovej časti nazberaný a všitý do dvojitého sedla, aby ostala voľná a neprekážala pri práci. spočiatku stojatý úzky golier, vpredu - v krčnom výstrihu mala po stranách krátkeho rázporku prešité tri úzke zámiky. Rukávy boli dlhé s pazuchovým štvorcovým klinom, mierne nazberkané prieramníky všité do manžiet zapínaných jedným, alebo dvoma gombíkmi. Neskôr sa na košeliach objavuje výšivka, najčastejšie sa objavuje kvet plesnivca alpského. To spôsobilo, že sa golier zmenil na rozhalenkový. Samotné výšivky sa nachádzali vpredu po stranách rázporka a na vonkajších stranách manžiet rukávov. Vyšívalo sa bielou, neskôr farebnou bavlnkou. Vyšívané košele nosievali najčastejšie mládenci a mladí muži.

- spona - kovová spona, ktorá slúžila ako ozdoba (aj namiesto gombíka). Má rôzne podoby.

- sukňaki - súkenné nohavice s našitými čiernymi šnúrami a našitými červenými a čiernymi kistkami (v dolnej časti - nad snurami a na konci nohavíc - končili v snurovani krpcov). Vedľa dvoch rázporkov sa nachádzali vrecká. Okolo rázporkov - připoro̲v - a vreciek sa nachádzali výšivky. Pod rázporkami boli vyšívané křešiva - pestrá výšivka srdcovitého tvaru siahajúcou až do polovice stehien. konce nohavíc - 20 cm odspodu na strane členkov boli rázporky zapínané drôtenými háčikmi. Rázporky uľahčovali obliekanie nohavíc a umožňovali, aby boli v členkoch nohavice tesné, nad priehlavkom rozšírené a šité do špica. nad rázporkom bola prišitá červená a na konci špica nohavíc čierna vlnená kystka. Rázporky - připory - boli prekryté predĺženými zásterami, ktoré prekrývali rázporky a skrývali remeň navlečený v obalku okolo pása, ktorým sa nohavice upevňovali v páse. Po stranách rázporkov sa nachádzali vrecká. V hornej časti zadného dielu a po bokoch cez švíky nohavíc boli našité čierne, alebo tmavomodré vlnené šnúry z viacerých pramienkov širokých asi 3 cm. Vo výšivkách prevládali sýte farby, najmä červená a čierna. Starší muži nosili nohavice so skromnejšou výzdobou, ktoré tvorili hustejšie krúžky z vonkajšej strany lemované lístkami v strede s trojuholníkovým špicom. Výšivky sa nachádzali aj okolo vreciek v tvare dvojfarebnej krokvičky, alebo zelenej vetvičky s kvietkom.

- pašik - remeň navlečený v obalkoch, ktorý upevňoval nohavice v páse.

- opasek - husto vybíjaný (asi 12-15 cm široký) opasok, zapínajúci sa jedným háčikom. Plnil ozdobnú funkciu.

- serdak - kožúštek z ovčej kože, zafarbený do hneda, pod krkom uviazaný farebnou šnúrkou s brmbolcami na koncoch ladených do červena alebo zelena, bez rukávov. Sviatočný býval bohato vyšívaný.

- krpce - kožená obuv so šnurovaním - omotanými remencami snurami alebo kamašami nad členkami. Pracovné boli jednoduchšie, sviatočné zdobené vytlačenými vzormi do kože, alebo vybíjané - cenckované.

- onucki - onuce - kus látky (obyčajne teplej) na ovinutie holej nohy do čižmy alebo topánky (miesto ponožiek).

- kaňak - čierny klobúk s okrúhlym dienkom a širokou rovnou strechou, so stuhou, neskôr červeným koženým pásikom a drobnými bielymi morskými mušličkami, ktoré boli našité husto vedľa seba červeným pamukom. Takýto kaňak nosili ženatí chlapi. Slobodní mládenci mali na klobúku ešte puhac - páperíe z morky a orlie (alebo jastrabie) pero, niektorí aj veľkú mušľu. Pero sňali mládencovi počas svadby - pri snímaní vienka - party nevesty. Toto pero sa potom ušlo niektorému z jeho mladších a ešte slobodných kamarátov. Mušľa ostávala. Dávnejšie sa nosili klobúky s užšou strieškou a v trojmo upleteným korbáčikom uviazaným okolo klobúčika. Konce korbáčika - kistecki - viseli z klobúčika.

- cuska - vrchný trojštvrťový kabát ušitý z tmavého - čierneho, alebo bieleho súkna.

- šykyrka - (čupaska) - valaška, ktorú najčastejšie používali bačovia a valasi a radi sa nimi pýšili i mládenci, tvorila typický doplnok kroja. Rúčky valašky boli zdobené vypaľovaním a vybíjaním a kovovými ozdobami. V hornej časti, asi jednu tretinu dĺžky tvorila kovová zdobená podložka a skrz ňu upevnený rad kovových krúžkov, ktoré pri chôdzi narážali na podložku a vydávali cvendžavý zvuk. Samotná čepeľ sekerky bola zdobená rytinou, ktorú tvorí zväčša rastlinný motív (často podobne, ako na iných častiach kroja napr. plesnivcom alpským - kocelabkom).

- kapce - obuv z hrubého súkna, ktorá sa nosila v zime. Sviatočné kapce boli vyšívané.

Dávnejšie sa v pracovný deň nosili kroje, ktoré neboli tak bohato zdobené. Tieto kroje sa (pravdepodobne) nezachovali.
Krajšia výzdoba kroja, bohatšie výšivky, boli určené pre bohatších gazdov, alebo mládencov hlavne na sviatok a nedeľu.
Počas pracovných dní a v lete sa nosilo oblečenie ušité z plátna, v zime zo súkna. Plátený odev si vyrábali ľudia sami. Z tenkého zgrebnego plátna sa robili väčšinou košele a spodnice, z hrubšieho - pacešnego plátna nohavice.