Mužský kroj: Biela košeľa, neskôr vyšívaná, husto vybíjaný (asi 12-15 cm široký) opasok, serdak z ovčej kože, zafarbený do hneda, pod krkom uviazaný farebnou šnúrkou s brmbolcami na koncoch ladených do červena alebo zelena, bez rukávov. Sviatočný býval vyšívaný. sukňaki - súkenné nohavice s našitými čiernymi šnúrami popri bočných švoch, vyšívanými křešivami - pestrou výšivkou srdcovitého tvaru okolo rázporkov siahajúcou až do polovice stehien. Prevládali sýte farby, najmä červená a čierna. Na nohách cenckované - vybíjané kožené krpce so šnurovaním - omotanými remencami nad členkami. Na hlave kaňak - čierny klobúk s okrúhlym dienkom a širokou rovnou strechou, so stuhou s mušličkami, s puhacem - páperím z morky a orlím (alebo jastrabím) perom a niekedy aj veľkou mušľou. Perá nosili len mládenci. Pero sňali mládencovi počas svadby - pri snímaní vienka - party. Toto pero sa potom ušlo niektorému z jeho mladších a ešte slobodných kamarátov. Mušľa ostávala. Predtým sa nosili klobúky s užšou strieškou a upleteným v trojmo korbáčikom uviazaným okolo klobúčika. Konce korbáčika - kistecki viseli z klobúčika. Typickým doplnkom bola šykyrka - (čupaska) - valaška. Dávnejšie sa v pracovný deň nosili kroje, ktoré neboli tak bohato zdobené. Krajšia výzdoba bola určená pre tých bohatších a hlavne na sviatok a nedeľu.
V pracovný deň nosili niekedy obyvatelia oblečenie iba z plátna. Tento plátený odev si vyrábali sami. Z tenkého plátna si robili väčšinou košele a spodnice, z hrubšieho - pacešnego plátna nohavice. Tie nosili muži hlavne v lete. Na zimu si šili súkenné kapce, cusky - čo bol vlastne dlhší asi trištvrťový kabát ušitý z tmavého - čierneho, ale i bieleho súkna. Bohatší a mládenci ho mávali často aj vyšívaný.
- kosuľa - biela košeľa z tenkého ľanového plátna. V minulosti mala jednoduchý strih, neskôr bol zadný diel v chrbtovej časti nazberaný a všitý do dvojitého sedla, aby ostala voľná a neprekážala pri práci. spočiatku stojatý úzky golier, vpredu - v krčnom výstrihu mala po stranách krátkeho rázporku prešité tri úzke zámiky. Rukávy boli dlhé s pazuchovým štvorcovým klinom, mierne nazberkané prieramníky všité do manžiet zapínaných jedným, alebo dvoma gombíkmi. Neskôr sa na košeliach objavuje výšivka, najčastejšie sa objavuje kvet plesnivca alpského. To spôsobilo, že sa golier zmenil na rozhalenkový. Samotné výšivky sa nachádzali vpredu po stranách rázporka a na vonkajších stranách manžiet rukávov. Vyšívalo sa bielou, neskôr farebnou bavlnkou. Vyšívané košele nosievali najčastejšie mládenci a mladí muži.
- spona - kovová spona, ktorá slúžila ako ozdoba (aj namiesto gombíka). Má rôzne podoby.
- sukňaki - súkenné nohavice s našitými čiernymi šnúrami a našitými červenými a čiernymi kistkami (v dolnej časti - nad snurami a na konci nohavíc - končili v snurovani krpcov). Vedľa dvoch rázporkov sa nachádzali vrecká. Okolo rázporkov - připoro̲v - a vreciek sa nachádzali výšivky. Pod rázporkami boli vyšívané křešiva - pestrá výšivka srdcovitého tvaru siahajúcou až do polovice stehien. konce nohavíc - 20 cm odspodu na strane členkov boli rázporky zapínané drôtenými háčikmi. Rázporky uľahčovali obliekanie nohavíc a umožňovali, aby boli v členkoch nohavice tesné, nad priehlavkom rozšírené a šité do špica. nad rázporkom bola prišitá červená a na konci špica nohavíc čierna vlnená kystka. Rázporky - připory - boli prekryté predĺženými zásterami, ktoré prekrývali rázporky a skrývali remeň navlečený v obalku okolo pása, ktorým sa nohavice upevňovali v páse. Po stranách rázporkov sa nachádzali vrecká. V hornej časti zadného dielu a po bokoch cez švíky nohavíc boli našité čierne, alebo tmavomodré vlnené šnúry z viacerých pramienkov širokých asi 3 cm. Vo výšivkách prevládali sýte farby, najmä červená a čierna. Starší muži nosili nohavice so skromnejšou výzdobou, ktoré tvorili hustejšie krúžky z vonkajšej strany lemované lístkami v strede s trojuholníkovým špicom. Výšivky sa nachádzali aj okolo vreciek v tvare dvojfarebnej krokvičky, alebo zelenej vetvičky s kvietkom.
- pašik - remeň navlečený v obalkoch, ktorý upevňoval nohavice v páse.
- opasek - husto vybíjaný (asi 12-15 cm široký) opasok, zapínajúci sa jedným háčikom. Plnil ozdobnú funkciu.
- serdak - kožúštek z ovčej kože, zafarbený do hneda, pod krkom uviazaný farebnou šnúrkou s brmbolcami na koncoch ladených do červena alebo zelena, bez rukávov. Sviatočný býval bohato vyšívaný.
- krpce - kožená obuv so šnurovaním - omotanými remencami snurami alebo kamašami nad členkami. Pracovné boli jednoduchšie, sviatočné zdobené vytlačenými vzormi do kože, alebo vybíjané - cenckované.
- onucki - onuce - kus látky (obyčajne teplej) na ovinutie holej nohy do čižmy alebo topánky (miesto ponožiek).
- kaňak - čierny klobúk s okrúhlym dienkom a širokou rovnou strechou, so stuhou, neskôr červeným koženým pásikom a drobnými bielymi morskými mušličkami, ktoré boli našité husto vedľa seba červeným pamukom. Takýto kaňak nosili ženatí chlapi. Slobodní mládenci mali na klobúku ešte puhac - páperíe z morky a orlie (alebo jastrabie) pero, niektorí aj veľkú mušľu. Pero sňali mládencovi počas svadby - pri snímaní vienka - party nevesty. Toto pero sa potom ušlo niektorému z jeho mladších a ešte slobodných kamarátov. Mušľa ostávala. Dávnejšie sa nosili klobúky s užšou strieškou a v trojmo upleteným korbáčikom uviazaným okolo klobúčika. Konce korbáčika - kistecki - viseli z klobúčika.
- cuska - vrchný trojštvrťový kabát ušitý z tmavého - čierneho, alebo bieleho súkna.
- šykyrka - (čupaska) - valaška, ktorú najčastejšie používali bačovia a valasi a radi sa nimi pýšili i mládenci, tvorila typický doplnok kroja. Rúčky valašky boli zdobené vypaľovaním a vybíjaním a kovovými ozdobami. V hornej časti, asi jednu tretinu dĺžky tvorila kovová zdobená podložka a skrz ňu upevnený rad kovových krúžkov, ktoré pri chôdzi narážali na podložku a vydávali cvendžavý zvuk. Samotná čepeľ sekerky bola zdobená rytinou, ktorú tvorí zväčša rastlinný motív (často podobne, ako na iných častiach kroja napr. plesnivcom alpským - kocelabkom).
- kapce - obuv z hrubého súkna, ktorá sa nosila v zime. Sviatočné kapce boli vyšívané.
Dávnejšie sa v pracovný deň nosili kroje, ktoré neboli tak bohato zdobené. Tieto kroje sa (pravdepodobne) nezachovali.
Krajšia výzdoba kroja, bohatšie výšivky, boli určené pre bohatších gazdov, alebo mládencov hlavne na sviatok a nedeľu.
Počas pracovných dní a v lete sa nosilo oblečenie ušité z plátna, v zime zo súkna. Plátený odev si vyrábali ľudia sami. Z tenkého zgrebnego plátna sa robili väčšinou košele a spodnice, z hrubšieho - pacešnego plátna nohavice.