Obsadenie goralskej muziky býva najčastejšie v zložení:
- primáš (1. husle) - mal by vedieť zastúpiť ktoréhokoľvek muzikanta v kapele.
- dvaja kontráši - spolu s basistom tvoria rytmickú sekciu kapely. Môžu hrať rovnakú kontru, alebo jeden základnú a druhý vyššiu - melodickejšiu kontru, prípadne jeden z kontrášov prevezme úlohu druhého primáša hrajúceho druhý hlas. Kontráš by tiež mal vedieť zastúpiť basistu.
- basista
Detská goralská muzika bratov Brnušákovcov zo Suchej Hory (rok. narodení 2006 - 2011) vo Východnej, 3. 7. 2022. (Bohuš Brnušák (2006), Braňo Brnušák (2010), Radovan Brnušák (2011), Alexander Šimek (2010). V ukážke je vidieť, že primáš počas spevu buď nehrá, alebo hrá kontru a tiež ukážku toho, že kontráš vie vystriedať primáša a ten kontráša. Chýba tu len ukážka dvoch primášov - dvojhlasu.
V minulosti sa požívali tzv. zlobcoki - korýtkového tvaru a truhľaki, ktoré mali tvar truhlice, ale veľmi skoro boli nahrádzané klasickými štandardnými továrenskými husľami. V poslednej dobe sa dokonca u kontrášov objavila aj viola.
Už niekedy po roku 1970 sa začali u huslí objavovať kovové dolaďovače. Najskôr u primášov u struny E, neskôr aj u struny A a potom u všetkých strún jak u primášov, tak i u kontrášov.
Ako basa sa používa malá basička. V súčasnosti je to často upravené violončelo. Má iba tri struny ladené na tónoch: "A, D - d". Struny sa vyrábali z baraních čriev, neskôr sa ako struna "d" začala používať kovová struna "c" z violončela. Struna A sa nazývala stara. V minulosti sa basa ladila pomocou drevených kolíkov, dnes sú už tieto kolíky nahradené kovovou ladiacou mechanikou určenou pre basgitaru. Táto mechanika sa však začala používať možno viac ako o 10 rokov neskôr, ako kovové dolaďovače u huslí. Basu máva basista zavesenú na pleci pomocou remeňa. Vychádza to z toho, že muzika často vystupuje v stoji. Pri dlhšom hraní ju má basista položenú na kolene.
Klasické držanie huslí pozorujeme najčastejšie iba u primášov, ale aj tí ich často mávajú položené na zápästí ruky. Kontráši zase uprednostňujú polohu, pri ktorej majú husle opreté o hruď, alebo medzi plecom a hrudníkom na ľavej, alebo pravej strane, otočené zvislo k zemi.
V poslednej dobe, počas rôznych náboženských, alebo spoločenských slávnosti v obci, hráva muzika často v zostave aj 15 - 20 muzikantov. Zvyčajne sú to 2 primáši (niekedy sa môžu striedať), dve až tri basy a prvé a druhé kontry. Dokonca sa medzi kontrášmi objavilo aj použitie violy.
Ukážka príležitostného zoskupenia goralskej muziky z Hladovky hrajúcej počas slávnostnej svätej omše. 6. 1. 2024
Ladenie nástrojov je u goralskej muziky pomerne vysoké. V minulosti sa ladilo o pol tón vyššie (a1 = b1). Dnes častejšie na (a1). V Hladovke sa už niekoľko rokov, v súvislosti so spoločnou hrou s heligónkami v ladení Cis-Fis, objavuje aj ladenie o pol ton nižšie (a1 = gis1).
Sprievod goralskej hudby je rovný s veľmi krátkymi pauzami medzi jednotlivými štvrťovými notami. Tieto pauzy nezapisujeme, podobajú sa skôr nadýchnutiu pri speve. Takýto spôsob hry dodáva goralskej muzike charakter hranatosti, rezkosti a tvrdosti. Priznávkový sprievod využívajú sprievodní hráči len u poliek, valčíkov a odzemkov.
Pretože sa melódie dedili z generácie na generáciu len sluchovým podaním - mladší muzikanti sa učili melódie od starších, dochádzalo k tomu, že i keď každý z muzikantov hral tú istú melódiu, predsa ju hral každý ináč a vytváral si svojimi ciframi svojský charakteristický prejav. Každý do piesne vkladal svoju predstavu o piesni, obohacoval ju vlastnými melodickými ozdobami - ciframi - tvoriacimi súvislú a neprerušenú melodickú líniu. Dnes sa však tento jedinečný charakter pomaličky vytráca. Býva to spôsobené čiastočne aj tým, že čoraz viac mladých muzikantov začína navštevovať základnú umeleckú školu, ktorá má na to vplyv, mení proces výuky a získavania hudobných zručností.
