Muzikanti

 

Najznámejší muzikanti
Najznámejší muzikanti v Hladovke, ktorí hrávali ešte pred prvou svetovou vojnou boli: Šprlák Zeman, Hutlas a Kaďa, Po I. svetovej vojne: Ján Hutlas (1924), Jozef Hutlas (odišiel do Ameriky), Štefan Bonk - primáš
(1905-1964) a Ondrej Botor (žije v Poľsku). Ďalšie zloženie muziky: Matej Bugaj (1908-1986), Karol Hutlas (1907-1975), Ondrej Hurkot(1911-1983), potom to boli: Ladislav Kozera (1943-1995), Karol Hutlas (1907 - 1975), Ján Hutlas (1926), Matej Chmeňa (1926). Karol Škrabek (1941), Stanislav Buš (1947), Karol Hurkot (1949-1966), Anton Bugaj (1943). Dnes sú to bratia Pavol, Daniel a Jozef Kubica a bratia Harmatovci. Muziky hrávali na svadbách, pri vyprevádzaní regrútov, na páračkách, priadkach, na krstinách, zásnubách, na zábavách, alebo len pre seba, keď sa schádzali v nedeľu a vo sviatky. Od roku 1937 spoluúčinkovali aj vo folklórnom súbore Goral. Teraz vystupujú už len príležitostne na folklórnych festivaloch, rôznych
spoločenských príležitostiach a oslavách obce, alebo na rodinných oslavách napr. svadbách - pri čepčení mladuchy a pod.
Najstarším a najvýraznejším muzikantom, ktorý ostal vo vedomí ľudu Suchej Hory a Hladovky, bol Kaďa, narodený v roku 1863. Obyvatelia Suchej Hory si ešte pamätajú na muziku, ktorá hrala ešte po I. svetovej vojne. Jej členmi boli: Jozef Pikula (1897), Matej Chmeňa - primáš (1888) a Ján Krátky. Po I. svetovej vojne Anton Hurkot (1908), Ján Červeň (1922), kováč Karol Števek (1922), Jozef Papež (1926). V tom čase začala hrávať už aj hudba zložená z mladých chlapcov: primáš Ján Šimek nar. 1930 stolár,
Jozef Červeň (odsťahoval sa), Matej Červeň a Karol Šimek. Táto chlapčenská muzika už chodila hrávať po páračkách. Až neskôr na zábavy. Muziky hrávali pri tých istých príležitostiach ako v Hladovke. Často dochádzalo aj k vzájomnej výmene muzík a jednotlivých muzikantov týchto takmer spojených obcí. Dnes môžeme v Suchej Hore počuť hrávať bratov Karola a Jána Šimeka, súrodencov Brnušákovcov, či bratov Šuvadovcov, ktorí sú odchovancami Jána Červeňa narodeného v roku 1922 a ktorý je vo svojom okolí známy ako stolár, rezbár a výrobca goralských huslí tzv. zlobcokof.
Medzi pokračovateľov goralských tradícií môžeme zaradiť v Hladovke napríklad rodiny Harmatové, Hutlasové, Štefana Šimaľu a vlastne všetkých, ktorí pôsobili v súbore Goral.
V Suchej Hore spomeňme napríklad rodinu roľníka Jozefa Harmatu narodeného v r. 1931, Števekovcov, Šuvadovcov, Šimekovcov, Brnušákovcov, Dreveňáka a ďalších, z ktorých tiež mnohí pôsobili v detskom súbore Goral z Hladovky, alebo vo folklórnom súbore zo Suchej Hory.
Na svoje začiatky s hudbou si napr. Ján Hutlas nar. 3.2. 1924 z Hladovky, povolaním roľník, spomína takto:
Hudbou som sa začal zaoberať v rokoch 1936 - 1938 ako žiak základnej školy. Prvé husle som si začal robiť tajne sám z dosiek. Neskôr som otcovi povedal, že je to výrobok do školy na pracovné vyučovanie. Pomohol mi ich dokončiť a ja som sa mohol začať učiť hrať. Neskôr som si kúpil husle za 30 korún od Karola Ištoka zo Suchej Hory, ktorý sa odsťahoval na Dolniaky. Po založení skupiny sme získali basu z Poľska z Lipnice. Boli sme si pre ňu v zime na lyžiach, krížom cez polia.
Hrávali sme na páračkách, priadkach, v nedele a sviatky len tak pre seba. Neskôr aj na krstinách, svadbách a vystúpeniach folklórneho súboru.

(Zapísané v júli 1995. - Z publikácie Pamjyntaj goraľu - Goralské piesne z Hladovky a Suchej Hory)

 

pracové poznámky: 

Doplniť - Harmatovci - Ľubomír - st., Ľubomír ml., Adam, Kubicovci - Daniel, Pavol, Jozef..., Stanislav Buš, Greštiakovci - Dušan, Pavol...